fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Poľsko a holokaust na území Bieloruska (Vladislav Gulevič)

Ilustračný obrázok / Wikipedia

Komentár Vladislava Guleviča (Fond strategickej kultúry)

O znesvätení židovských cintorínov a filme „Orly“

V prvej polovici septembra sa v troch poľských mestách (Dobrodzien v Opolskom vojvodstve, Zabrze a Tarnowskie Góry v Sliezskom vojvodstve) konali antisemitské akcie. Neznáme osoby zničili na starom židovskom cintoríne z 19. storočia dvadsať náhrobkov, na novom cintoríne desať náhrobkov a židovský pamätník natreli červenou farbou.

Táto správa sa prekrývala so správou, že Filmové štúdio dokumentárnych a hraných filmov začalo nakrúcať prvý v histórii poľskej kinematografie film „Orly“ (Orlęta) o obrane Hrodna pred sovietskymi jednotkami v septembri 1939. Režisérom filmu je Krzysztof Łukasiewicz.

Podľa scenára 12-ročný židovský chlapec Leoś Rojst „očarený všeobecným pátosom nezávislosti [Poľska] typickým pre [poľskú] medzivojnovú realitu“ zhromažďuje okolo seba rovesníkov a nezištne pomáha poľskej armáde bojovať proti „sovietskej invázii“.

Súčasná podoba európskeho fašizmu (Vladislav Gulevič)

Necháme bokom skutočnosť, ktorú poľskí historici ignorujú: Červená armáda vstúpila do Poľska až na 17. deň od začatia druhej svetovej vojny, keď poľský štát ako taký neexistoval, poľské vedenie utieklo do Rumunska a hrozilo, že sa vojská Wehrmachtu dostanú k sovietskej hranici (podpísaný v Moskve 23. augusta 1939 sovietsko-nemecký pakt o neútočení hrozbu nevylúčil).

Zdôrazníme niečo iné: takéto dve morálne protichodné udalosti (zďaleka nie prvé zneuctenie židovských cintorínov za posledné obdobie a nakrúcanie poľského filmu o židovskom hrdinovi) prezrádzajú rozdielnosť krokov poľskej spoločnosti a poľských vládnych úradov v otázke zachovania spomienky na osud poľských Židov počas druhej svetovej vojny.

V poľskej spoločnosti sa stále pozoruje určitá inercia každodenného antisemitizmu, tradičná pre Poľsko. A úrady sa snažia napraviť medzinárodný imidž krajiny, ktorý v posledných rokoch utrpel kvôli zverejneným skutočnostiam, týkajúcich sa poľskej spoluúčasti na holokauste.

Odstránenie pomníka prvého guvernéra ruskej Aljašky Alexandra Baranova (Vladislav Gulevič)

Krzysztof Bielawski, výskumník, venujúci sa histórii židovských pohrebísk v Poľsku a autor knihy „Zničenie židovských cintorínov“ (Zagłada cmentarzy źydowskich), konštatuje, že židovské cintoríny v Poľsku boli počas vojny zničené Nemcami a po nich Poliakmi. V tomto smere sa angažovalo viac ako desaťtisíc Poliakov, avšak historici dnes pripisujú tieto činy výlučne nacistom.

V knihe slávneho poľského vedca Jana Grabowského «Na stráži. Účasť poľskej „modrej“ a kriminálnej polície na vyhladzovaní Židov“ (Na posterunku. Udział polskiej policji granatowej i kryminalnej w zagłade Źydów) podrobne popisuje kroky poľskej „modrej“ polície – kolaboračnej formácie v službách nacistického režimu, ktorá pomáhala Nemcom vypátrať Židov.

Ako J. Grabowski píše „modrá“ polícia bola nevyhnutným prvkom nemeckej politiky vyhladzovania európskych Židov a poľskí policajti „často vraždili Židov z vlastnej iniciatívy, prejavujúc búrlivú aktivitu’’.

Poliaci sa vždy hrdili tým, že na rozdiel od iných európskych krajín v Poľsku neexistovali divízie SS tvorené z osôb poľskej národnosti. Poľská „modrá“ polícia však úspešne nahradila esesákov (kniha obsahuje napríklad podrobnosti o pogrome v Rajgróde v Podleskom vojvodstve). Tisíce poľských Židov sa zachránilo tak, že utiekli do ZSSR. Výsledkom bolo, že židovská populácia Poľska počas druhej svetovej vojny a v prvých povojnových rokov poklesla o 85%.

Americký historik našiel v Katyni „fašistickú ruku“ (Vladislav Gulevič)

Poľské antisemitské pogromy mali svoje miesto aj v Bielorusku. Vie sa o spoluúčasti Poliakov na holokauste na území Pružanského rajónu Brestskej oblasti. Nachádzali sa tam tri getá (v Ružanoch, Linove a Pružanoch, kde našlo svoju smrť viac ako 15 tisíc Židov). Len v júli 1941 Poliaci spáchali židovské pogromy v Lomže (200 obetí), Grajewe (100 obetí), Radivilove (1 500 obetí), Jedwabne (600 obetí), Ščučyne v Bielastockej oblasti BSSR (existovala v rokoch 1939 až 1944, neskôr bola začlenená do Poľskej ľudovej republiky).

Ščučyn prežil dve pogromy. Prvýkrát začali Poliaci vyhladzovať židovské obyvateľstvo v roku 1939 pod rúškom vstupu nacistických vojsk do mesta. Druhý pogrom sa uskutočnil v roku 1941, štvrtý deň po odchode Červenej armády a vstupe jednotiek Wehrmachtu do mesta. Židov zabíjali lopatami, palicami, kameňmi. Na čele pogromistov stál miestny učiteľ – Poliak. Katolícki kňazi modlitby Židov o pomoc „nepočuli“.

6. júla 1941 v Navahrudaku sa Poliaci spolupodieľali na vyvraždení 150 predstaviteľov židovskej inteligencie, v auguste ešte ďalších 300 osôb, väčšinou žien. V októbri – pri zastrelení 1 500 tisíc Židov v mestskom parku. Pogromy sa diali aj v takých bieloruských mestách ako Hrodna, Baranavičy, Slonim.

Vladislav Gulevič: 80. výročie osloboditeľského pochodu Červenej armády do Poľska

Rozdiel v účasti Poliakov a hitlerovských kolaborantov iných národností do týchto popráv bol ten, že tí druhí slepo vykonávali zločinecký rozkaz nacistického velenia, zatiaľ čo prví sa riadili populárnou antisemitskou tradíciou.

Po tom, čo Kongres USA v roku 2018 prijal zákon č. 447 o práve potomkov poľských Židov na vrátenie nehnuteľného majetku strateného počas holokaustu a povinnostiach amerických mimovládnych organizácií právne napomôcť procedúre návratu, Varšava niekoľkonásobne zvýšila počet projektov zameraných na zvyšovanie povedomia venovaných príbehom o Poliakoch, ktorí zachránili Židov a o Židoch, ktorí bojovali za Poľsko.

Film „Orly“ je len ďalším článkom v tomto dlhom propagandistickom reťazci. Pracuje tiež na nahradení skutočnej histórie fiktívnou.

Informačná vojna západných agentov proti Rusku (Sergej Kozlov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info