fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Dokáže digitálny jüan zmeniť svetový menový poriadok? (Valentín Katasonov)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Aby sa digitálny jüan stal svetovou menou, musí byť aj internet čínskym

O tom, že sa popredné svetové centrálne banky zapojili do pretekov o vytvorenie oficiálnych (národných) digitálnych mien som už písal viackrát. Niekedy sa im hovorí kryptomena centrálnej banky, pretože tvorba a obeh týchto mien musí byť založená na použití blockchainových technológií (reťazce distribuovaných účtovných kníh), ktoré tvorili základ súkromných kryptomien typu bitcoin. 

Ak však technológia blockchain v súkromných digitálnych menách zaisťuje anonymitu účastníkov transakcií, tak v prípade oficiálnych digitálnych mien majú centrálne banky ako finančné regulačné orgány v úmysle vystopovať všetky transakcie a všetkých jej účastníkov. Preto pojem „kryptomena“ vo vzťahu k oficiálnym digitálnym peniazom nie je správny. Správnejšie je nazývať ich digitálnymi peniazmi bez predpony „krypto“.

Poslednou centrálnou bankou (z hlavných), ktorá sa zapojila do pretekov o vytvorenie oficiálnych digitálnych mien, bol Federálny rezervný systém USA. Americké menové orgány (Fed a ministerstvo financií) prešli od kategorického odmietania digitálnych mien začiatkom roku 2020 k aktívnej podpore projektu vytvorenia digitálneho dolára.

Čistí a nečistí v digitálnom svete Mika Pompea (Valentin Katasonov)

Niektorí odborníci vysvetľujú takýto obrat v pozícii USA tým, že Washington pocítil ohrozenie dolára v súvislosti s projektom vytvorenia digitálneho jüanu v Číne. A tam sa myšlienka vytvorenia digitálneho jüanu začala formovať v polovici tohto desaťročia. Na istý čas bol vývoj čínskeho projektu utajený a oficiálne bol oznámený v roku 2018. Čína má už v tomto smere dobré základy a Peking počíta s tým, že práve ich krajina ako prvá na svete zavedie národnú digitálnu menu.

Peking si už dávno robí plány, že z jüanu urobí svetovú menu, ktorá by obišla americký dolár a euro. Tieto meny tvoria väčšinu medzinárodných rezerv na svete, platieb v zahraničnom obchode, operácií na devízových trhoch atď. Peking dosiahol istý úspech pri zvyšovaní medzinárodného postavenia jüanu. Čína mnoho rokov presadzovala, aby MMF uznal jüan ako rezervnú menu (mena, zaradená do menového koša, ktorá určuje hodnotu zvláštnych práv čerpania – SDR). 

V roku 2015 predstavenstvo MMF odhlasovalo zaradenie jüanu do koša SDR a v roku 2016 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Jüan sa stal rezervnou menou, ale iba de iure, nie de facto. Doteraz ani jedna centrálna banka na svete, s výnimkou Ruskej banky, nemala vo svojich medzinárodných rezervách obzvlášť veľké množstvo jüanov. Podľa údajov MMF bol ku koncu prvého kvartálu 2020 podiel jednotlivých mien v medzinarodných rezervách celého sveta (%): americký dolár – 61,99; euro – 20,05; japonský jen – 5,70; britská libra šterlingov – 4,43; čínsky jüan – 2,02.

Príbeh TikToku ako zrkadlo boja za digitálnu hegemóniu (Valentín Katasonov)

Jüan ako prostriedok medzinárodných platieb nedokázal vytlačiť popredné meny zo svojich pozícií. Tu sú posledné údaje o menovej štruktúre zúčtovacích transakcií prechádzajúcich cez systém SWIFT. V auguste 2020 bol podiel amerického dolára 38,77% oproti 38,99% v auguste 2018. Ako vidíme, americký dolár, napriek neustálym výzvam predstaviteľov štátov a menových orgánov iných krajín na vytesnenie americkej meny z medzinárodných platieb, svoje pozície za posledné dva roky nestratil. 

Uvediem čísla pre ostatné meny (za august 2020 a august 2018;%): euro – 36,46 a 34,71; britská libra šterlingov – 7,00 a 7,35; japonský jen – 3,46 a 3,44; čínsky jüan – 1,86 a 2,04. Ako vidíme, čínsky jüan neposilnil, jeho podiel na medzinárodných platbách sa počas dvoch rokov dokonca znížil o 0,18 percentuálneho bodu.

Niektorí odborníci si myslia, že Peking chce pomocou digitálneho jüanu urobiť „ťah koňom“. Títo odborníci sa domnievajú, že jeho hlavným cieľom je stať sa hlavným prostriedkom medzinárodných platieb. Dnes je väčšina medzinárodných platieb (pričom nielen v amerických dolároch) kontrolovaná Washingtonom.

V prvom rade je to systém Fedwire, cez ktorý prechádzajú všetky dolárové transakcie. Dokonca ak sa napríklad dve spoločnosti v Rusku medzi sebou vyrovnavajú v amerických dolároch, musia prejsť systémom Fedwire, ktorý je v jurisdikcii USA a kontrolovaný Fedom.

Kto vládne Amerike? Biely dom alebo Silicon Valley? (Valentin Katasonov)

Ďalším platobným systémom veľkého medzinárodného významu je systém  CHIPS (Clearing House Interbank Payments System). Jedná sa o medzibankový elektronický klíringový systém vyrovnania určený pre veľké prevody. CHIPS je súkromne vlastnený telekomunikačný zúčtovací ústav pod jurisdikciou USA.

Napokon všetkým známy systém SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunications) – Spoločnosť pre celosvetové medzibankové finančné telekomunikácie. Aj keď je zaregistrovaný v európskej (belgickej) jurisdikcii, Washington tento systém efektívne kontroluje. Napríklad USA zablokovali iránske bankové transakcie prostredníctvom systému SWIFT. 

Washington už niekoľko rokov hrozí tým istým Rusku a niektorým ďalším krajinám vrátane Číny. Tieto hrozby boli pre Peking katalyzátorom, ktorý urýchlil vývoj digitálneho jüanu. Hoci to Peking nedáva najavo, konkrétne digitálny jüan potrebuje pre medzinárodné platby, aby sa dostal spod Damoklovho meča amerických sankcií. Pretože v projekte digitálneho jüanu sú dôležité, predovšetkým, kanály, ktorými sa môže táto mena pohybovať. A to sú kanály internetu. 

Peking počíta s tým, že aj ďalšie krajiny sa poponáhľajú využívať tieto kanály, pre ktoré si budú musieť zvoliť digitálny jüan ako zúčtovaciu menu. Rusko, Irán a Severná Kórea, na ktoré sa vzťahujú ekonomické sankcie Washingtonu, už teraz prejavujú osobitný záujem o digitálny jüan. Je pozoruhodné, že celý názov projektu Čínskej ľudovej banky je Digital Currency/Electronic Payment (Digitálna mena/Elektronická platba).

Wall Street vyslala SOS signál – dolár nebude vládnuť dlho (Valentín Katasonov)

Washington je z čínskej výzvy nervózny. Veľmi zarezonovalo vyhlásenie šéfa pekingskej investičnej spoločnosti Sino Global Capital Matthewa Grahama, ktoré odznelo v júli tohto roku. Digitálna mena Čínskej centrálnej banky bude môcť konkurovať doláru, uviedol  Matthew Graham. 

Zavedenie nových technológií do finančného systému vládou ČĽR podľa jeho slov umožní zbaviť sa hegemónie americkej meny. Hlavným vývojárom projektu digitálneho jüanu je Čínska ľudová banka (PBOC), ktorá v rámci tohto projektu uzavrela dohody so štyrmi štátnymi bankami: Priemyselná a komerčná banka Číny (ICBC), Čínska stavebná banka, Poľnohospodárska banka Číny a Bank of China. Do projektu boli zapojené aj tri telekomunikačné spoločnosti – China TelecomChina MobileChina Unicom  a známa IT korporácia Huawei. 

Vyššie uvedené štátne banky previedli časť svojich vkladov v centrálnej banke na digitálne meny a identifikovali odvetvia hospodárstva, ktoré ho rozvíjajú; banky mali tiež za úlohu testovať peňaženky pre uchovanie digitálnej meny. Vývoj sa realizuje v spolupráci s prevádzkovateľmi platobných systémov Alipay a WeChat

O informačnom supermonopole v USA (Valentin Katasonov)

V máji 2020 v rámci pilotného programu zaviedla Čínska ľudová banka národnú digitálnu menu v štyroch regiónoch krajiny (výplaty platov, platby za tovar a služby). Testovanie digitálneho jüanu podľa čínskych médií zahŕňa 19 maloobchodných spoločností z oblasti verejného stravovania, maloobchodu a zábavy. Patria sem spoločnosti StarbucksMcDonald’sSubway  a internetový obchod JD. Digitálny jüan sa pilotne odskúša aj počas zimných olympijských hier 2022 v Pekingu.

Niektorí odborníci však pochybujú o tom, že napoleonské plány Číny týkajúce sa premeny jüanu na svetovú menu, schopnú vytlačiť dolár, budú zrealizované v blízkej budúcnosti. Faktom je, že Peking počíta s tým, že digitálny jüan bude vo svete pretláčať na báze internetu a internet je pôvodne americkým projektom, ktorý stále kontrolujú popredné americké IT korporácie.

Poznamenávame, že 11 z 18 svetových sieťových operátorov, ktorí tvoria takzvaný klub Tier1, je v jurisdikcii USA. Členovia Klubu Tier1  sú prevádzkovatelia a vlastníci infraštruktúry najväčších sietí, ktoré sú chrbticou celého globálneho internetu (napríklad,  Level3 Communications, AT&T, Sprint, Verizon Business, Cogent Communications  atď.). 

Unikátna vlastnosť členov klubu Tier1 spočíva v tom, že s rozvojom globálnej siete si tieto spoločnosti, ktoré sú najväčšími prevádzkovateľmi sieťovej infraštruktúry, vytvorili medzi sebou priame väzby na základe dohody pripomínajúcej kartelovú dohodu. Aby sa digitálny jüan stal skutočne svetovou menou, musí byť aj internet čínsky. Alebo by popri súčasnom internete existoval paralelný čínsky internet pokrývajúci celú planétu. 

Slogan Siliconovej mafie: „všetko je biznis“ (Valentín Katasonov)

Svetovy internetový priestor však kontrolujú Spojené štáty, čínska digitálna konkurencia je pre Washington neprijateľná ako v oblasti sociálnych sietí, alebo digitálnych služieb (messengeri, vyhľadávače, videá atď.), tak aj v oblasti medzinárodných platieb.

Vyhliadky na transformáciu digitálneho jüanu na regionálnu alebo kolektívnu menu skupiny krajín sú zároveň celkom reálne. Vyžaduje si to vytvorenie regionálneho alebo kolektívneho (v rámci skupiny krajín, napríklad skupiny BRICS) internetu. Čína má na to všetky možnosti, pretože suverénny (autonómny od svetového) internet „Zlatý štít“ („čínsky firewall“) funguje v ČĽR od roku 2003.

Niet pochýb o tom, že Peking skutočne začne s emisiou digitálneho jüanu v plnom rozsahu v priebehu nasledujúcich 2 – 3 rokov. Je však pravdepodobné, že jeho používanie neprekročí hranice Číny. Vyhliadky na viditeľné nahradenie amerického dolára digitálnym jüanom vo svetovom menovom systéme sú v nasledujúcom desaťročí nepravdepodobné.

O parazitujúcej Amerike (Valentin Katasonov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info