Letisko M. R. Štefánika hospodárilo minulý rok s vysokou stratou. Podľa jeho vedenia mala vzniknúť v dôsledku problémov s Boeingami 737 Max a legislatívnych zmien

Rok 2019 znamenal pre bratislavské Letisko M. R. Štefánika výraznú stratu, ktorá sa prehĺbila na úroveň 4,3 milióna eur. Strata je tak o 365 percent vyššia ako v roku 2018, kedy letisková spoločnosť hospodárila so stratou približne 944-tisíc eur, informujú Aktuality.sk. Aj keď minulý rok generálny riaditeľ letiska Jozef Pojedinec sľuboval, že zníži stratu pod 900-tisíc eur, neporadilo sa. Vedenie letiska argumentuje legislatívnymi zmenami a uzemnením amerických Boeingov 737 Max.

Minimálna mzda a rekreačné poukazy

 „V roku 2019 poznačilo letecký priemysel uzemnenie lietadiel typu Boeing 737 Max, čo malo vplyv aj na prevádzku letov z Bratislavy, ktorá bola z tohto dôvodu redukovaná oproti pôvodným plánom,“ vysvetlila pre Trend hovorkyňa letiska V. Ševčíková. To je podľa nej aj dôvod, prečo letisko zaznamenalo o 2 470 cestujúcich menej ako v rekordnom roku 2018. Stalo sa tak aj napriek pôvodne očakávanému rastu počtu cestujúcich. „To malo aj vplyv na výnosy z leteckej činnosti, ktoré z tohto dôvodu poklesli v roku 2019 o 4 percentá,“ pridáva hovorkyňa.

Podľa vedenia letiska sú ďalším faktorom vysokej straty aj prevádzkové náklady letiskovej spoločnosti BTS. Tie medziročne vzrástli o osem percent. Dôvody môžeme hľadať v zmenách legislatívy, hlavne v oblasti minimálnej mzdy alebo rekreačných poukazov. Vedenia letiska je presvedčené, že náklady boli vyvolané najmä legislatívnymi zmenami, a to predovšetkým zvýšením minimálnej mzdy, refundáciou dovolenkových poukazov, mzdovými zvýhodneniami za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok.

Náklady vzrástli pre viaceré faktory

Tieto náklady sú špecifické aj preto, lebo približne 78 % z celkového počtu zamestnancov letiska pracuje v nepretržitej prevádzke. „Zároveň vzrástli aj náklady na spotrebu materiálu a energií. Všetky spomínané ukazovatele mali vplyv na výsledok hospodárenia v roku 2019. Letisková spoločnosť BTS však zlepšila hospodársky výsledok z finančnej činnosti,“ tvrdí V. Ševčíková.

Ako ďalej vysvetľuje, vzhľadom na priaznivú situáciu pre dlžníkov na kapitálovom trhu sa spoločnosti podarilo medziročne znížiť medziročné finančné úroky o 28,7 percenta, čím sa jej podarilo usporiť približne 369-tisíc eur. Čo sa týka investícií letiska, v roku 2019 bola hlavnou investičnou akciou obnova rolovacích pásov, rekonštrukcia trafostaníc a plynovodu. Zároveň bola spustená výmena fyzicky zastaranej leteckej pozemnej techniky vzhľadom na rastúce nároky na zabezpečenie prevádzky letiska.

Pokles tržieb o viac ako polovicu

Letisková spoločnosť prišla počas zákazu civilných letov a následnej redukovanej letovej prevádzky v roku 2020 o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti (parkovisko, uzatvorené prevádzky atď.), čo bude mať negatívny dosah na jeho hospodárske výsledky. „Aktuálna predikcia celkových výnosov letiskovej spoločnosti predpokladá ich pokles o 59 % oproti pôvodnému plánu na rok 2020,“ hovorí o tohtoročných predikciách hovorkyňa letiska.

Vláda v tomto roku už na dotáciách poskytla letisku viac ako štyri milióny eur. Tie podľa ministerstva predstavujú príslušnú časť poskytnutú v roku 2020 v súlade s konkrétnymi zmluvami o poskytnutí dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na rok 2018.

Letisko platí za „neprivatizáciu“

Na otázku Trendu, ako chce letisko situáciu s vysokou stratou riešiť, hovorkyňa vysvetľuje, že letisková spoločnosť presunula časť plánovaných investícií na ďalší rok a tiež prehodnotila svoje náklady – nákup materiálu, dodávku elektriny, opravy, cestovné a ďalšie služby. Zároveň spoločnosť pristúpila k odloženiu splátok úveru. „V oblasti osobných nákladov letisková spoločnosť požiadala o príspevok na udržanie pracovných miest a plánuje oň žiadať do doby poskytovania tohto príspevku,“ uzatvára hovorkyňa.

Analytici, ale aj verejnosť už dlhšie reagujú na zadlženie letiska. V minulosti mal štát zámery letisko predať alebo prenajať súkromnému investorovi na 30 rokov. Ani jedno sa zatiaľ nepodarilo presadiť a štát ho tak musí dotovať z vlastného vrecka.

„Politici dôsledne nevyčísľujú a nekryjú náklady svojich balíčkov. Štátne podniky a inštitúcie (nemocnice, školy) sú potom prvé na rane, lebo sú na tom často finančne zle a majú obmedzenú možnosť prenášať tieto náklady do cien,“ hovorí pre Trend Martin Vlachynský z ekonomického inštitútu INESS, ktorý dodáva, že Bratislavské letisko je pekný príklad toho, že za „neprivatizáciu“ sa platí. „Dnes mohlo mať letisko silného partnera vo Viedni, štát by mal v rozpočte peniaze z predaja a všetky ekonomické starosti by boli na novom vlastníkovi,“ skonštatoval pre Trend na záver analytik.