fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Trójske kone internetovej inkvizície (Jurij Borisov)

Ilustračná karikatúra / Caglecartoon

Komentár Jurija Borisova (Fond strategickej kultúry)

Totálne likvidovanie disentu na sociálnych sieťach naprieč celému svetu, je firemnou známkou moderného západného neofašizmu

Už niekoľko dní vyzerajú Google odkazy na účty elektronického vydania Fondu strategickej kultúry (FSK) na sociálnej sieti Facebook presne takto:

Pre informáciu„Fond strategickej kultúry je jedinečná internetová platforma pre analýzy, komentáre a diskusie o širokej škále problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, svetovej ekonomiky, globálnej bezpečnosti, histórie, kultúry a regionálnych štúdií. Od roku 2005 stránka uverejňuje tisíce materiálov z pera viac ako stovky autorov, ktorí sú známi svojou odbornou kvalifikáciou a nezávislosťou úsudku“.

Táto publikácia bola spolu s ďalšími ruskými internetovými publikáciami jednou z prvých, ktorá sa ocitla v hľadáčiku amerického ministerstva zahraničia s jeho pridruženými spravodajskými službami, ktoré v svetovej sieti zahájili hon na čarodejnice. Ak v minulých storočiach metódy vyšetrovania neumožňovali odstrániť disent s chirurgickou presnosťou všade, tak súčasné špeciálne technológie to umožňujú. A „myšlienková polícia“ zaznamenala najväčší rozvoj nie niekde v treťom svete, ale priamo v kolíske „demokracie“, na Západe.

„Open Conspiracy Organization“ – Chatham House (Valentin Katasonov)

Miestna civilizácia, pre ktorú sa hodí predpona „anti“, sa zrodila a vyvíjala ako nástroj planetárneho plienenia, násilia a diktátu. Boli časy, keď si Západ po vyplienení a očistení planéty od „nadbytočných“ národov doprial krátky oddych a dokonca vyhlásil demokraciu. Avšak tie časy sa s nástupom XXI. storočia skončili. A skončili sa, ak nie úplne, tak nadlho. 

Západ dnes slabne a na svetovej scéne stráca monopol moci. 

Už prestáva mať slušné spôsoby a rastúci celosvetový disent dnes môže byť ako kvapka nikotínu, ktorá zabije koňa. Všetky západné hry na demokracie sa preto skončili. Vo svetovom informačnom priestore takmer úplne podchytenom Západom a predovšetkým na internete sa odohráva tvrdý boj proti nežiadúcim. A nechcení sú tí, ktorí myslia inak, ako zapadní majstri diskurzu.

Terajšia prax totálneho zákazu disentu na internete je prejavom stretu civilizácií, ľudskej aj protiľudskej. V tejto bitke sa dokonca aj zdanie demokracie, jej dekoratívna škrupina, stáva prekážkou pri uplatňovaní totalitnej kontroly. Napokon, demokracia bola pre Západ vždy prostriedkom a nie cieľom.

Príbeh TikToku ako zrkadlo boja za digitálnu hegemóniu (Valentín Katasonov)

Snahy o potlačenie disentu sú systematické a koordinujú sa na úrovni vlád popredných západných krajín, predovšetkým Spojených štátov, o čom svedčia pravidelne zverejňované správy amerického ministerstva zahraničia a jeho pobočiek, ktoré referujú o „podvratných aktivitách ruských médií“.

Digitálne forenzno-vyšetrovacie laboratórium

Najprv sa v auguste z útrob ministerstva zahraničia vynorila správa venovaná „pilierom ruskej dezinformácie a propagandy“ (web Fondu strategickej kultúry je v správe uvedený ako jeden z „pilierov“).

Potom prišlo na rad „vyšetrovanie“, ktorým bola poverená akási kancelária „Digitálne forenzno-vyšetrovacie laboratórium“. Zaujímavé: „forenzno-vyšetrovacie“ orgány sa zaoberajú štúdiom prejavov disentu na Západe. Dobre, že nie súdno-lekárske a patologicko-anatomické.

Mimochodom, toto „digitálne forenzné vyšetrovanie“ – je už len fušerská robota! Prevezmú sa akékoľvek účty z ruskojazyčného internetu, vo väčšine prípadov protizápadného, a odtiaľ sa vyvalí kopa „screenshotov“ s „dôkazmi“. A ako „dôkaz“ sa hodí takmer každý príspevok,v ktorom nie je vyjadrený pocit obdivu nad „žiariacim mestom na kopci“ – Amerikou.

Slogan Siliconovej mafie: „všetko je biznis“ (Valentín Katasonov)

Dôkazy o protizápadnej činnosti

Treba povedať, že extrémne ubohá úroveň takýchto „dôkazov protizápadnej činnosti“ je najlepším dôkazom, že sú ukrajinského pôvodu, kde priemerná mentálna úroveň absolventov Kyjevsko-mohylských akadémií nemôže vyprodukovať nič zrozumiteľnejšie. Akoby sa autori podobných „vyšetrovaní“ doslova inšpirovali príkladom „zázračného“ Popandopula z filmu „Svadba v Malinovke“:

Samotné nastolenie otázky súdneho vyšetrovania prípadov disentu v podmienkach demokracie je absurdné. Ak všade opakujete, že sloboda informácií je pre vás alfou a omegou existencie, tak prečo sa tak rozčuľujete, keď niekto s vami nedrží krok? Mali by ste sa tešiť kultúrne obohacujúcemu pluralizmu názorov! Ale nie, pokúšate sa zapchať ústa a zavesiť visiaci zámok!

Keď sa sám Západ so všetkými svojimi neprístojne zdĺhavými mediálnymi údermi vrhá na Rusko, tak sa tomu hovorí „presadzovanie hodnôt slobody a demokracie“. Akonáhle Rusko v tisíckrát menšom objeme povie niečo „cez čiaru“ na margo toho istého ministerstva zahraničia, okamžite sa to zmení na „podvratné aktivity a zasahovanie do vnútorných záležitostí“ USA! Máme tu falošnú hru najnižšieho krčmového štýlu, ktorá sa stala normou správania sa štátu, nenárokujúceho si o miesto pri latríne, ale na svetové líderstvo!

O informačnom supermonopole v USA (Valentin Katasonov)

Kritériá výberu pre „kriminálnu“ kategóriu sú jednoduché ako plstená obuv. A nepoužiješ zložitejšie kritériá, už len preto, že samotní „odhadcovia“ patria do kultúrnej vrstvy s tak ochabnutým mozgom, upchatým jednoduchými schémami, že nevnímajú nič zložitejšie než čierno-biele videnie sveta. Hrubo povedané, ak vydáš neštandardnú sériu zvukov, ktorá nezapadá do ich zvukovej matice, už si cudzinec ako mimozemská príšera z rovnomenného filmu. A teda – „kremeľskeho agitátora“ a vcelku podliaka treba opiecť, ako „chrobáka z Colorada“ v Odeskom dome odborov. Nič zložitejšie v takýchto „správach“ a „vyšetrovaniach“ hľadať jednoducho netreba.

Akoby hon na čarodejnice

Aktuálny „hon na čarodejnice“ na internete zaznamenal rýchly rast po tom, čo Západ získal Ukrajinu pre svoje vlastné potreby a zistil, že práve tu je vhodný kontingent, ktorému ľahko podsunú svoje čiernobiele vnímanie sveta. Podstata je však iná. „Ukrajinský“ ľudský komplex je geneticky úplne identický s celým komplexom ruskej civilizácie, pretože je sám o sebe ruský. A preto sa  ideálne hodí na to, aby sa akurátne implementoval do ruského sveta.

Odtiaľto, z územia Ukrajiny sa začalo rozsiahle a maximálne cielené štúdium ruského internetového priestoru, ktoré odhaľovalo, čo podľa ich čierno-bielej logiky podlieha skorej „sanácii“ a vyčisteniu.

Kto vládne Amerike? Biely dom alebo Silicon Valley? (Valentin Katasonov)

Ukrajinskú stopu v týchto „štúdiách“ možno vysledovať veľmi dobre. Stačí povedať, že podrobenej kontrole s následným cieleným zničením su podrobené tie weby a účty na sociálnych sieťach, ktoré sa tak či onak dotýkaju ukrajinskej témy a nie sú v striktnom súlade s líniou amerického ministerstva zahraničia a jej kyjevskej rezidentúry. V takom prípade sa sieťová inkvizícia neobťažuje argumentami. Princíp je jednoduchý – je lepšie zakázať sto alebo dvoch mierumilovných používateľov, než nechať prejsť jedného „propagandistu“.

Hra bez pravidiel

Slabé pokusy dodrzať aspoň istú podobu „hry podľa pravidiel“ sa samozrejme realizujú, ale je to zo série absurdnosti. Vezmime si napríklad ten istý visiaci zámok na Facebooku na účtoch rôznych online publikácií. Vedľa symbolu tohto primitívneho barbarstva visí „objasňujúci“ text: „Tento obsah momentálne nie je k dispozícii. Vlastník mohol obsah odstrániť alebo k nemu obmedziť prístup“. 

Fráza v duchu plachého zlodeja Alchena zo slávnej satiry na najrôznejších gaunerov „Dvanásť stoličiek“. Kľúčovým slovom v tejto skupine písmen je „vlastník“. A tu je najviac nejasností. Ak je vlastníkom zakázaného obsahu jeho autor, je zrejmé, že by túto stránku takýmto represiám nevystavil. A potom existuje iba jedna možnosť: svojvoľne koná administrácia Facebooku ako vlastník tohto zdroja.

O parazitujúcej Amerike (Valentin Katasonov)

Potom vyvstáva ďalšia otázka. Ako sa dáva do súvisu tento druh prohibičnej činnosti zahraničnej sociálnej siete na ruskom území s platnou legislatívou Ruskej federácie? Samozrejme, táto otázka by mala byť adresovaná právnikom. 

Avšak aj taký nováčik jurisprudencie, akým je autor článku, pri prvom pohľade na ruské právne predpisy  o ochrane intelektuálnych práv vidí, že tieto otázky sú veľmi opodstatnené: „Právo na nedotknuteľnosť (diela, výkonu, zvukového záznamu)… znamená, že bez súhlasu autora nemôže na diele vykonať zmeny, t.j. skrátiť alebo doplniť jeho diela, pripájať k dielu pri jeho použití ilustrácie, predslov, doslov, komentáre alebo akékoľvek vysvetlenia. ..Prekrúcanie, skreslenie alebo iná zmena diela znevažujúca česť, dôstojnosť alebo povesť autora, ako aj pokus o takéto aktivity, dávajú autorovi právo požadovať ochranu jeho cti, dôstojnosti a povesti“.

Nie vždy je možné tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka Ruskej federácie uplatňovať ako pravidlo priameho konania vo vzťahu k rôznym druhom zahraničných sieťových zdrojov. Je pravda, že nastal čas na zlepšenie postupov presadzovania práva, berúc do úvahy klinické prípady, ktorým čelíme. Rovnako ako čas odpovedí na otázky, ktoré už dávno dozreli. 

Náš faustovský obchod so sociálnymi médiami musíme prehodnotiť skôr, ako bude neskoro (Jeff Orlowski)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info