Nečakaným výdavkom nevie čeliť až 30 % Slovákov
30 | 09 | 2020 I SITA

Slováci nešetria pravidelne. Podľa aktuálnych údajov štatistického úradu Európskej únie (Eurostat) nevedelo za vlaňajšok čeliť nečakaným finančným výdavkom až 30 % Slovákov.


Od roku 2016 sa situácia mierne zlepšila, v tom čase bolo v prípade takýchto udalostí vo finančnej tiesni takmer 40 % Slovákov. "Koronakríza však mnohých zaskočila a ukázala, že ľudia nemajú dostatočne vytvorené rezervy," informovala o tom v stredu ekonomická analytička Lenka Buchláková.

„Na koronakrízu nebol nikto pripravený. Slovákom však otvorila oči. Mnohí prišli o prácu, alebo sa im okresal príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Hlavným argumentom nešetrenia je, že nie je z čoho. Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN-ke, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala Lenka Buchláková.

V rámci krajín V4 sú Slováci v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (33 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá pätina ľudí ročne. V Poľsku je to približne 29 % ľudí.

Ďalšia nezhoda v koalícii. SaS je zatiaľ proti zavedeniu núdzového stavu
Mnohé z výrazných sprísnených opatrení, ktoré včera schválil predseda vlády spolu s hlavným hygienikom Mikasom tu už počas prvej vlny boli. V hre je ale aj vyhlásenie núdzového stavu, s čím však koaličná SaS nesúhlasí. Čítať ďalej
30 | 09 | 2020 | Jozef Uhlárik ml.


„Najviac sú na Slovensku postihnuté slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností s dvomi rodičmi a dvoma deťmi je to zhruba štvrtina. V rámci celoeurópskeho priemeru sa nachádzame približne v strede. Situácia je však u nás horšia preto, že našu ekonomiku kríza výrazne zasiahla a tým pádom aj príjmy slovenských domácností, čo môže uvrhnúť do neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom opäť viac ľudí,“ doplnila Buchláková.

Ekonomická analytička odporúča mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. "Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1 500 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 9 000 eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3 000 eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne,“ dodala Buchláková.