fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Sovietsky zväz prišiel počas nacistickej agresie takmer o tretinu svojho bohatstva (Jurij Rubcov)

Ilustračný obrázok / 2. sv. vojna / Wikipedia

Komentár Jurija Rubcova (Fond strategickej kultúry)

Avšak v historicky krátkom čase sa krajina postavila na nohy a dobyla nové výšiny.

Na jeseň 1945 roku uplynul rok odo dňa vyhnania posledného okupanta zo sovietskej zeme, ale rozsah zločinov nemeckých nacistov a ich komplicov bol natoľko veľký, že len k 13. septembru sa im podarilo dokončiť výpočet materiálnych strát, ktoré Sovietsky zväz utpel vo vojne. V ten deň bola v sovietskej tlači zverejnená správa Mimoriadnej štátnej komisie ‘’O materiálnej škode, ktorú spôsobili nemeckí fašistickí okupanti štátnym podnikom a inštitúciám, kolchozom, spoločenským organizáciám a občanom ZSSR’’.

Vytvorenie MŠK (celým názvom Mimoriadna štátna komisia na zistenie a vyšetrovanie zverstiev nemeckých nacistických okupantov a ich spolupáchateľov a škôd nimi spôsobených občanom, kolchozom, spoločenským organizáciám, štátnym podnikom a inštitúciám ZSSR) inicioval Ústredný výbor KSSZ (b).

V júli 1942 vedúci oddelenia propagandy a agitácie ÚV G. F. Alexandrov poslal ľudovému komisárovi zahraničných vecí V. M. Molotovovi, tajomníkom Ústredného výboru A. A. Andrejevovi, G. M. Malenkovi a A. S. Ščerbakovi návrh uznesenia Ústredného výboru a sprievodný list, v ktorom odôvodňoval potrebu vytvorenia Mimoriadnej štátnej komisie. Vyšetrovania, ktoré do tej doby z vlastnej iniciatívy viedli v teréne vojenské a civilné úrady, niesli nejednotný charakter, pritom tejto práci bolo potrebné dodať celoštátny charakter.

Poľsko opäť obvinilo Putina z falšovania dejín a vedenia informačnej vojny

Dňa 2. novembra bola výnosom prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR táto komisia ustanovená. Mimoriadna štátna komisia mala za úlohu zhromažďovať dokumentárne údaje, kontrolovať ich a podľa potreby publikovať materiály o nacistických zločinoch a materiálnych škodách. Samozrejme, štáb, ktorý nemal ani 120 ľudí, nemohol zvládnuť tak rozsiahle úlohy, a preto bol do procesu zostavovania protokolov zapojený vojenský personál Červenej armády, zástupcovia sovietskych, hospodárskych, odborových, družstevných a iných spoločenských organizácií, pracovníci, kolchozníci a zamestnanci.

Komisia pozostávala z ľudí, ktorí boli v celej krajine dobre známi: akademici Akadémie vied ZSSR, spisovateľ A. N. Tolstoj, neurochirurg N. N. Burdenko, právnik I. P. Trajnin, metropolita kyjevský a haličský Nikolaj (Jaruševič), Hrdina Sovietskeho zväzu, pilotka V. S. Grizodubová, člen politbyra ÚV KSSZ (b), prvý tajomník Leningradského oblastného výboru strany a mestského výboru strany A. A. Ždanov a ďalší. Na čelo komisie bol dosadený vedúci sovietskych odborových zväzov N. M. Švernik. Na všetky práce dohliadal podpredseda Štátneho výboru obrany, podpredseda Rady ľudových komisárov ZSSR V. M. Molotov.

V marci 1943 boli vytvorené republikové, krajské a regionálne komisie, vďaka ktorým sa úsilie o identifikáciu a vyšetrovanie zločinov nacistického okupačného režimu a škôd nimi spôsobených národnému hospodárstvu ZSSR, stalo komplexným a systematickým.

Práca, ktorú odviedli bola kolosálna: iba z hľadiska identifikácie materiálnych škôd Mimoriadna štátna komisia preskúmala asi 4 milióny činov.

150 rokov starý dopis z ktorého až mrazí! Obsahuje predpoveď oboch svetových vojen a aj tej tretej

Konečné výpočty ukázali, že počas Veľkej vlasteneckej vojny prišiel Sovietsky zväz asi o 30% svojho bohatstva. Straty len z priameho ničenia a drancovania majetku (nepriame škody sa nezohľadňovali) dosiahli 679 miliárd rubľov, z toho štátnym podnikov a inštitúciám  – 287 miliárd, kolchozom – 181 miliárd, družstvám, odborovým a ďalším spoločenským organizáciám – 19 miliárd, obyvateľom vidieka a miest – 192 miliárd rubľov.

Nasledujúce čisla sú všeobecne známe a opakovane boli reprodukované v učebniciach a vedeckých prácach. Dostali sa tam práve z materiálov Mimoriadnej štátnej komisie: nacistickí vandali v rámci taktiky spálenej zeme na soviestskej pôde úplne alebo čiastočne zničili a spálili 1710 miest a obcí, viac ako 70 tisíc dedín a osád, viac ako 6 miliónov budov, asi 25 miliónov ľudí pripravili o strechu nad hlavou, zničili asi 32 tisíc priemyselných závodov a 65 tisíc km železničných tratí, zlikvidovali 98 tisíc kolchozov, 1876 štátnych majetkov, 2890 strojovo traktorových staníc.

V oblastiach obsadených nepriateľom bolo vyradených z činnosti 62 vysokých pecí a 213 Siemensových-Martinových pecí, zničených bolo 1135 uhoľných baní, ktoré ročne vyprodukovali viac ako 100 miliónov ton uhlia, viac ako 3 tisíc ropných vrtov s ročnou ťažbou až 5 miliónov ton ropy, elektrárne s celkovou kapacitou asi 5 miliónov kW a veľa ďalších hospodarskych objektov.

Poľnohospodárstvo utrpelo ohromné škody. Okupanti zlikvidovali, ukradli alebo odviezli do Nemecka 7 miliónov koní, 17 miliónov kusov hovädzieho dobytka, 20 miliónov ošípaných, 27 miliónov oviec a kôz a obrovské množstvo domácej hydiny.

Ako sovietska KGB „školila“ sexi špiónky

Mimoriadne veľké škody národného hospodárstva sa premietli do nasledujúcich čísiel: na okupovaných územiach ZSSR v čase oslobodenia dosahoval podiel zachránených priemyselných podnikov iba 17%, a to aj v oslobodených regiónoch RSFSR – 13%, na Ukrajine – 19%, v Bielorusku – 15%, Moldavsku – 49%, v pobaltských republikách – 32%.

A sféra kultúry? Nacisti po útoku na Sovietsky zväz nesledovali len vojensko-politické ciele, ale usilovali sa zničiť aj stáročnú kultúru, vykoreniť historické povedomie národov ZSSR. Drancovaniu a ničeniu sa nevyhli ani pamätníky svetovej kultúry v Leningrade a na jeho predmestiach, vo Veľkom Novgorode, Pskove, Smolensku, Tveri, Kyjeve, Charkove, Kursku, Sevastopole, Odese, Rostove na Done a v mnohých ďalších mestách. Vyrabovali múzeá umenia a oblastné múzeá, knižnice, archívy. Iba z RSFSR boli vyvezené státisíce umeleckých diel, zhromaždené v domácich zbierkach za viac ako jedno storočie.

V posledných dvoch alebo troch desaťročiach spochybnilo autoritu Mimoriadnej štátnej komisie množstvo zahraničných a ruských autorov, ako dôvod im poslúžilo vyšetrovanie komisie pod vedením akademika N. N. Burdenka o faktoch popravy poľských dôstojníkov v Katyni. 

Sovietska atómová bomba zabránila tretej svetovej vojne (Jurij Rubcov)

Takzvaný Katynský masaker patrí k prvej z funkcií guberniálnej Čeky (mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) a vyžaduje si samostatnú diskusiu. A čo sa týka druhej funkcie – stanovenie rozsahu škôd, môžeme s istotou povedať, že komisia svoju úlohu zvládla. Výsledky práce komisie neboli neskoršími štúdiami nijako významne revidované.

Áno, organizácia takýchto prác nebola a nemohla byť vo vojnovom období ideálna. Miestne komisie (v podnikoch, kolchozoch atď.) sa často skladali z nedostatočne kvalifikovaných alebo dokonca negramotných ľudí a nedbanlivé riadenie miestnych orgánov bolo niekedy spísané na úkor okupácie. 

Materiálne straty vzniknuté z núteného ničenia majetku jednotkami Červenej armády počas ústupu boli pripísané okupantom, čo nebolo, presne povedané, korektné. Avšak nekorektné len v účtovnom zmysle. Hlavným dôvodom, ktorý podnietil sovietsky ľud k tomu, aby vyhodil do povetria továrne a elektrárne, zničil úrodu atď., bola nepriateľská agresia.

A môžno len skloniť hlavu pred staršími generáciami, vďaka ktorých práci sa krajina, ktorá stratila takmer tretinu svojho národného bohatstva, dokázala v historicky krátkom čase postaviť na nohy a dobyť nové výšiny.

„Letci, ktorí prileteli zo ZSSR na pomoc SNP, si získali rešpekt“, tvrdi Šumichrast (ROZHOVOR)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info