fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Dlh za komplexnú rekonštrukciu štadióna O. Nepelu riešilo mesto nezákonne, tvrdí NKÚ

Zimný štadión Ondreja Nepelu. FOTO - TASR

Komplexná rekonštrukcia bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v rokoch 2009-2011 za takmer 100 miliónov eur nebola garantovaná rozpočtom bratislavskej samosprávy a nebola krytá ani v rozpočte jej príspevkovej organizácie – Generálny investor Bratislavy (GIB).

Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) s tým, že hlavné mesto i jeho príspevková organizácia pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcii štadióna konali v rozpore so zákonom. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi úrad svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

NKÚ totiž upozornil na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. „Tie môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov,“ skonštatoval úrad. Jeho kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo podľa NKÚ za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti mesta Bratislava, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej 60-percentnej hranice celkovej zadlženosti samosprávy.

Pri rekonštrukcii arény zistil NKÚ závažné porušenia platných právnych predpisov. „Vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte. Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie,“ vysvetlil úrad.

Poslanci začali deň neverejným rokovaním, hovoria o činnosti SIS a VS

Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur. Kontrolóri tvrdia, že tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. „V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo,“ podotkli.

Kontrola NKÚ v bratislavskej mestskej organizácii GIB poukázala tiež na zle nastavené pravidlá a postupy týkajúce sa nakladania s majetkom medzi ňou a bratislavskou samosprávou. „Príkladom je rekonštrukcia Mestskej galérie sídliacej v Mirbachovom paláci z roku 2012. GIB ju zaúčtoval až o päť rokov neskôr a hlavné mesto toto zhodnotenie majetku nezaúčtovalo vôbec,“ spresnil úrad. O nezrovnalostiach v účtovníctve podľa neho svedčí aj zistenie, že GIB má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému nemá žiadne doklady a nevie ho jednoznačne identifikovať. Zmarené investície, teda náklady na projekty, ktoré sa nikdy nerealizovali, predstavujú hodnotu až milión eur.

NKÚ odporúča súčasnému bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami. Nevyhnutné je tiež podľa úradu to, aby hlavné mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktoré budú vychádzať zo strategických dokumentov a strednodobý plán sa bude pravidelne v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať i aktualizovať.

Slovensko má nový rekord v počte infikovaných koronavírusom, pribudlo ich 419

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info