fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Rusko požaduje od Washingtonu vysvetlenie, či USA vyzbrojovali militantntov na Kryme

Ilustračný obrázok / TASR

Po tom, ako bol citovaný nemenovaný americký predstaviteľ v správe, v ktorej sa uvádza, že americké sily poskytli zbrane militantným jednotkám na Kryme, požaduje veľvyslanectvo Ruska v USA objasnenie týchto zverejnených informácií, píše portál RT.

Veľvyslanectvo uviedlo, že správu označilo za „vážne znepokojenie“ a požiadalo Washington, aby poskytol ďalšie podrobnosti o tom, či sa americké zbrane dodávajú ukrajinským bojovníkom, ktorí vykonávajú tajné operácie na Kryme.

„Nemenovaní predstavitelia USA hovoria o podpore teroristických aktivít v tretích krajinách zo strany ich krajiny. V takom prípade hovoria konkrétne o Rusku,” uviedlo veľvyslanectvo na Facebooku.

„Ak je to pravda, tak požadujeme, aby strana USA objasnila, či Washington priamo alebo nepriamo napomáhal alebo podporoval ukrajinské bezpečnostné služby SBU pri organizovaní teroristických útokov proti obyvateľom Krymu,“ napísalo ruské veľvyslanectvo v USA.

Prieskum ukázal, že väčšina Rusov uprednostňuje vysokú životnú úroveň a mier pred štatútom superveľmoci

Správa, ktorá bola zverejnená v pondelok na NBC News, sa sústredila na obvinenia, že Moskva zaplatila „prémie“ bojovníkom Talibanu, ktorí zabili amerických vojakov v Afganistane. V 12. odseku článku je citovaný anonymný predstaviteľ, ktorý uviedol, že americké spravodajské služby predpokladali, že existuje „program odmien“, pretože sa domnievali, že ide „o primeranú reakciu na americké ozbrojenie ukrajinských jednotiek bojujúcich proti ruským silám na Kryme.“

Hoci Washington len v roku 2020 otvorene poskytol Kyjevu zbrane a ďalšie vojenské vybavenie v hodnote desiatok miliónov dolárov, administratíva Donalda Trumpa nikdy nerokovala o podpore vojenských operácií proti ruským silám na Kryme.

Polostrov sa stal súčasťou Ruska v roku 2014 po referende, v ktorom 95 percent krymských voličov podporilo znovuzjednotenie, pričom volebná účasť presiahla 80 percent. Vyvolalo to zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča opozičnými silami podporovanými Washingtonom.

Kolesníkovej hrozí až 5 rokov väzenia a obvinenie z „verejnej výzvy na prevzatie moci“

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info