KDH považuje odluku cirkví od štátu za politickú tému na zaujatie pozornosti
18 | 09 | 2020 I SITA

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje odluku cirkví od štátu za politickú tému na zaujatie pozornosti. V tlačovej správe to uviedol hovorca KDH Stano Župa. Vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS) totiž zvažuje, že sa pri tejto téme v súvislosti s Vatikánskou zmluvou obráti na Ústavný súd SR.


Liberáli by v prípade podania chceli preskúmať, či zo zmluvy medzi Slovenskom a Vatikánom nevyplývajú jednej strane práva a druhej „len povinnosti“. Zároveň by podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) chceli vedieť, či Vatikánska zmluva pristupuje rovnako k jednotlivým cirkvám na Slovensku a nezvýhodňuje niektoré z nich. KDH v reakcii na to zdôraznilo, že ústavný súd nemôže rozhodovať o platnosti, zániku či zmene zmluvy, ktorá je na dohode zmluvných strán.

KDH ďalej upozorňuje, že na základe medzinárodnej zmluvy s katolíckou cirkvou reprezentovanou Svätou stolicou a vnútroštátnej zmluvy s inými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami platia pre veriacich všetkých vyznaní rovnaké práva a povinnosti. „Cirkvi a náboženské spoločnosti, ak sú registrované v SR, sú si rovné v právach a povinnostiach. Garantuje to ústava, zákony i príslušné zmluvy cirkví so štátom,“ vysvetlil člen predsedníctva hnutia Marek Šmid. Nerovnosť medzi cirkvami preto hodnotí ako nepravdivú.

Zámer SaS presadiť odluku cirkví od štátu kritizoval aj predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). Považuje to za prvoplánový marketing. Doplnil, že ide o mimoriadne citlivú otázku, pri ktorej by sa mali akékoľvek zmeny robiť po poctivej celospoločenskej diskusii. Odluka cirkví od štátu nemá podporu u katolíckej a ani u evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Čo čaká Slovákov za avizované miliardy z Bruselu do roku 2030?
Napríklad aj členstvo v prvej lige európskych štátov. To znie optimisticky, ale bude to naozaj tak? Čítať ďalej
18 | 09 | 2020 | Ivan Brožík