Pápež bije na poplach - príčiny chudoby a hladu sú v zmene klímy
13 | 09 | 2020 I Diana Zaťková

Pápež František v sobotu uviedol, že je „evidentné“, že za zmenu klímy môže množstvo sociálnych neduhov ľudstva, ako aj narušenie prírodnej rovnováhy. Ako to už urobil pri iných príležitostiach, František trval na vzťahu medzi zodpovednosťou za životné prostredie a sociálnou spravodlivosťou.


"Je zrejmé, že klimatické zmeny nielen narušujú rovnováhu prírody, ale spôsobujú chudobu a hlad, postihujú najviac zraniteľné, a niekedy ich nútia opustiť svoju krajinu," povedal pápež pred zhromaždenými v sobotu vo Vatikáne. „Zanedbávanie stvorenia a sociálna nespravodlivosť sa navzájom ovplyvňujú - dá sa povedať, že bez spravodlivosti neexistuje ekológia a bez ekológie neexistuje spravodlivosť,“ uviedol.

Pápežovo publikum pozostávalo z účastníkov stretnutia členov komunity Laudato Sì, pomenovaného podľa rovnomenného encyklického listu pápeža z roku 2015 . František zdôraznil význam „integrálnej ekológie“, ktorú navrhuje Laudato Sì, čo znamená, že „všetci sme stvorenia a všetko, čo je vo stvorení, spolu súvisí.“

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie si pripomenieme v utorok 15. septembra
Katolíci na Slovensku oslávia 15. septembra sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol tento deň vyhlásený za deň pracovného pokoja. Čítať ďalej
13 | 09 | 2020 | Imrich Kovačič / TASR


"Trúfam si povedať, že všetko je harmonické," pokračoval. „Pandémia to tiež dokázala - ľudské zdravie nemožno oddeliť od zdravia životného prostredia, v ktorom žije. Potrebujeme skutočnú vôľu zaoberať sa základnými príčinami prebiehajúcich klimatických otrasov," trval na svojom František. "Všeobecné záväzky nestačia - sú to len slová. Tí, ktorí sa modlíte, prosím, modlite sa za mňa a tým, ktorí sa nemodlia, pošlite mi aspoň dobré vibrácie, potrebujem to!" uzavrel.

Pápež František označil starostlivosť o životné prostredie a odpor proti zmene podnebia za charakteristický znak svojho sedemročného pontifikátu. Otočil sa na svetových vodcov, ktorí v boji proti globálnemu otepľovaniu preukázali príliš malé odhodlanie.

Zatváranie obchodov napáchalo veľké škody. Sulík sa mu chce v budúcnosti radšej vyhnúť
Sulík považuje zatváranie predajní a reštaurácii za zlú myšlienku. Hoci bol tento krok počas prvej vlny správny, napáchal veľké škody. Pripustil však ďalšie opatrenia, pokiaľ čísla nebudú klesať. Čítať ďalej
13 | 09 | 2020 | Natália Sollárová


V apríli František uviedol, že je presvedčený, že čínska pandémia koronavírusu je „odpoveďou prírody“ na zlyhanie ľudstva pri riešení „katastrof“ spôsobených zmenou podnebia vyvolaných človekom. Na otázku britského novinára, či je koronavírusová kríza príležitosťou na „ekologickú konverziu“, pontifik potvrdil svoju vieru v to, že ľudstvo prebudilo prírodu tým, že adekvátne nereaguje na klimatickú krízu.

„V španielčine existuje výraz - Boh vždy odpúšťa, my niekedy odpúšťame, ale príroda neodpúšťa nikdy,“ povedal František. "Nereagovali sme na čiastočné katastrofy. Kto teraz hovorí o požiaroch v Austrálii, alebo si pamätá, že pred rokom a pol mohla loď prekonať severný pól, pretože sa všetky ľadovce roztopili? Kto teraz hovorí o povodniach? Neviem, či je to pomsta prírody, ale je to určite reakcia prírody," dodal.

Na otázku, či je pandémia spôsob, akým sa príroda „pomstí“ ľudstvu, pontifik naznačil, že príroda žiada o pozornosť. "Požiare, zemetrasenia ... príroda vyvoláva záchvaty zúrivosti, aby sme sa o ňu začali zaujímať," povedal. "Toto sú udalosti, ktoré nás desia," povedal pápež. "Sú to poplašné signály, ktoré nám vysiela a ktoré nás vyzývajú, aby sme okamžite prijali účinné rozhodnutia na ochranu nášho spoločného domova."

Takmer polovica Rusov nechce byť zaočkovaná a myslia si, že nebezpečenstvo koronavírusu je prehnané
Podľa novej štúdie Moskovskej ekonomickej vysokej školy (HSE) len necelá polovica (45,6 percenta) opýtaných Rusov nechce byť očkovaných proti koronavírusu bez ohľadu na to, odkiaľ vakcína pochádza, informuje portál RT. Čítať ďalej
13 | 09 | 2020 | Marek Molnár