HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Prístup k hygienickým zariadeniam či pitnej vode nie je pre mnohých samozrejmosťou

Ilustračné foto - TASR

 Prístup k hygienickým zariadeniam, pitnej vode a čisteniu odpadových vôd nie je stále pre mnohých obyvateľov Slovenska samozrejmosťou.

Analyzované kvantitatívne údaje o rómskych a nerómskych domácnostiach v perspektíve ich prístupu k infraštruktúre indikuje štrukturálne nerovnosti, nerovnaké zaobchádzanie a inštitucionálnu diskrimináciu. Zároveň neochota niektorých samospráv riešiť situáciu sa kombinuje s problematickou vlastníckych práv, sociálneho vylúčenia či nízkej kúpnej sily.

Vyplýva to zo zistení Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s neziskovou organizáciou Rómsky inštitút. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Polačková z Prognostického ústavu CSPV SAV.

Realizovaný výskum bol zameraný na dostupnosť kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry v rómskych osídleniach. Problematiku skúmal v kontexte výskytu infekčných ochorení a sociálnych nerovností medzi rómskou i nerómskou časťou populácie, ako aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Vyplýva z neho, že obciam a mestám s prítomnosťou rómskych osídlení je potrebné venovať pozornosť.

V júli by sme mali ohlásiť dohodu na 13. dôchodkoch, tvrdí Matovič

Rómske osídlenia sú charakteristické často nevyriešenými vlastníckymi vzťahmi jednotlivých pozemkov pod obydliami, preto vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry je v týchto oblastiach zložitejšie ako inde. „Zložitosť vlastníckych vzťahov by však v žiadnom prípade nemalo ospravedlňovať absenciu infraštruktúry alebo neschopnosť existujúcu infraštruktúru využívať,“ uvádza sa v dokumente prístup ku kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúre v rómskych osadách a štrukturálne nerovnosti na Slovensku.

Základným zdrojom informácií o situácii Rómov, žijúcich v marginalizovaných podmienkach je Atlas rómskych komunít. Podľa jeho poslednej aktualizácie z roku 2019 je možné tvrdiť, že na Slovensku existuje 818 miest a obcí s prítomnosťou rómskeho osídlenia. 200 z týchto miest a obcí na svojom území eviduje dve a viac osídlení. Počet osídlení bol na základe výsledkov Atlasu určený na 1 043.

Z prieskumu tiež vyplýva, že prístup ku kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúre je v týchto rómskych osídleniach v porovnaní s oblasťami obývanými majoritou významne horší. „V súvislosti s prístupom ku kanalizačnej infraštruktúre je možné tvrdiť, že v prípade približne 650 rómskych osídlení prístup ku kanalizačnej infraštruktúre neexistuje a v prípade približne 460 osídlení viac ako 50 percent obyvateľov osídlenia nevyužíva žiadnu formu zdokumentovaného zneškodňovania komunálnych odpadových vôd a splašky sú voľne vypúšťané, čo predstavuje obrovské zdravotné riziká,“ upozorňujú autori prieskumu.

Vláda má plán na prípadnú druhú vlnu koronavírusu

Za základe údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o hláseniach chorôb, v období rokov 2014 a 2018 bol výskyt infekčných chorôb a chorôb súvisiacich s nedostatočných prístupom ku hygienickým zariadeniam a vode identifikovaný v 172 obciach a mestách, uvedených v Atlase rómskych komunít.

Na základe porovnania údajov je možné tvrdiť, že v obciach s prítomnosťou rómskeho osídlenia je výskyt sledovaných chorôb a miera rizika významne vyššia a až 72 – 87 percent všetkých výskytov bolo práve v týchto obciach. Situácia sa úmerne zhoršuje s nižšou dostupnosťou kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry, prípadne iných nezávadných zdrojov pitnej vody a spôsobov zneškodňovania odpadových vôd.

Autori prieskumu tiež upozorňujú, že na systematické a účinné presadzovanie hygienických štandardov je potrebné riešiť štrukturálne podmienky, ktoré bránia zlepšovaniu situácie.

Boris Kollár neodstúpi, ani ak ho vyzve koaličná rada

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info