HLAVNÝ DENNÍK
EKONOMIKA ZAHRANIČIE

EÚ predstavila prvú správu o vplyve demografických zmien na spoločnosť

demografia
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Európska komisia (EK) prijala v stredu svoju vôbec prvú správu o vplyve demografických zmien na spoločnosť. Správa zdôrazňuje aj prepojenie medzi demografickými štruktúrami a vplyvom súčasnej zdravotnej krízy, ako aj potenciálom jej prekonania.

Podpredsedníčka EK pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v správe pre médiá uviedla, že koronakríza odhalila mnohé zraniteľné miesta Európskej únie, pričom niektoré z nich sú spojené s hlbokými demografickými zmenami, ktoré už ovplyvňujú spoločnosť v celej Európe.

Podľa jej slov ide o výzvy, ktoré treba zohľadniť pri zmene spôsobu myslenia o zdravotnej starostlivosti, životných podmienkach, verejných rozpočtoch či verejnom živote v nasledujúcich desaťročiach.

„Riešenie demografickej zmeny je kľúčom k vybudovaniu spravodlivejšej a odolnejšej spoločnosti,“ odkázala Šuicová.

Správa Európskej komisie vykresľuje dlhodobé demografické trendy v európskych regiónoch – od dlhšej očakávanej dĺžky života cez nižšiu mieru pôrodnosti, starnúce spoločnosti a menšie domácnosti až po rastúcu urbanizáciu. Vlani 40 percent občanov EÚ žilo v mestách, 21 percent na vidieku a 39 percent v zmiešanom mestsko-vidieckom prostredí.

Pacienti budú mať dostupné všetky zdravotnícke pomôcky tak, ako doteraz

Zmeny bude EÚ musieť prijať v sociálnej oblasti a na trhu práce, lebo uvedená správa načrtla, že ak v roku 2019 bolo v pracovnom veku 265 miliónov Európanov, v roku 2050 to bude len 230 miliónov a v roku 2070 ešte menej – 220 miliónov.

Dokument načrtol aj pokles podielu Európy na svetovej populácii – do roku 2070 budú Európania predstavovať menej než štyri percentá z celkového počtu obyvateľov Zeme. Populačne dominovať budú Ázia a Afrika.

Okrem toho správa poukázala na značné rozdiely v demografických zmenách v jednotlivých regiónoch EÚ, ako aj na potrebu riešiť vplyv týchto zmien na rast a udržateľnosť, zamestnanosť, zdravie a dlhodobú starostlivosť.

Slovenskí dôchodcovia majú najvyššie výdavky na bývanie a potraviny v únii

Komisia zdôraznila, že uvedená správa je prvým krokom jej činnosti v tejto oblasti a pomôže posúdiť, ako čo najlepšie podporiť ľudí, regióny a komunity, ktorých sa demografické zmeny dotýkajú najviac. Poskytne tiež základ pre nadchádzajúcu „zelenú knihu“ o starnutí a dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti.

Podľa uvedenej správy – údaje z roku 2018 – sa regióny Slovenska zaradili do strednej kategórie s očakávanou dĺžkou života 77-78 rokov, pričom rozdiel medzi očakávanou dĺžkou života medzi ženami a mužmi je vyše sedem rokov.

Miera pôrodnosti slovenských žien bola pred dvoma rokmi na úrovni 1,25 dieťaťa na jednu ženu (stred a západ krajiny) až 1,75 dieťaťa (Bratislava a východ a sever SR).

V období rokov 2011-19 k poklesu populácie (do mínus päť percent) došlo v Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji; rast populácie stagnoval alebo sa mierne zvýšil (do päť percent) v Košickom, Prešovskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, a väčší rast obyvateľstva (od piatich do desiatich percent) zaznamenal iba Bratislavský kraj.

Slováci médiám neveria, napriek tomu rastie počet tých, ktorí si za ne platia

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info