HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Banáš: Premiér je selfmademan, ktorý zbožňuje svojho stvoriteľa

Jozef Banáš / Facebook (J. Banáš)

Prevzatý rozhovor s Jozefom Banášom z portálu Parlamentné listy, zhovárala sa Lenka Dale.

Publicista Jozef Banáš si myslí, že Igor Matovič je najlepší premiér, akého teraz máme. Matovičov štýl prirovnáva k predsedovi, ktorý vraví: „Ak budem chcieť vedieť tvoj názor, tak ti ho poviem…“ V rozhovore pre ParlamentneListy.sk rozoberá Banáš aj Pellegriniho, Fica či koronavírus.

Ako hodnotíte aktuálne dianie na Slovensku? Máme viac-menej po koronakríze, na druhej strane ekonomika je vo väčšej strate, než sa čakalo. Podľa najnovšej prognózy Národnej banky skončí Slovensko rok s prepadom 10,3 percenta HDP, čo je číslo, aké sme za celú históriu krajiny nemali. Opäť sa však otvárajú hranice a niektorí ľudia sa tešia aj do Talianska k moru… Zdá sa, že z pandémie sa budeme vyhrabávať ešte dlho?

Korona nám priniesla okrem iného aj to, čo je pre mocných smrteľne nebezpečné – čas. Na chvíľu nás zastavili a nechtiac nám dali čas na rozmýšľanie. Pochopili sme, že človek nežije len naháňaním sa za hmotnými statkami, ale najmä láskou k rodine, priateľom, vlasti, spoločnosti. Takže z hľadiska duchovných hodnôt bol koronačas prínosom, z hľadiska materiálneho nám vzal. Všetci politici na celom svete sa správali v čase krízy rovnako – každému bolo jasné, že celá tá „pandémia“ je akási čudná, ale nikto si to netrúfol otvorene povedať, lebo bol pod enormným mediálnym tlakom. Takže ak teraz stále niekto straší, že príde druhá vlna, tak ja vravím, že príde vtedy, ak ju spustia médiá. Niet toho ministra či premiéra, ktorý by sa vzoprel mediálnemu tlaku, pretože ten formuje správanie voličov, od ktorých hlasov je politik existenčne závislý. Pokiaľ ide o koronavírus v USA, podľa môjho názoru jednoznačne súvisí s násilnosťami, ktoré sa tam teraz dejú a trčí mi z toho snaha znemožniť, aby sa Trump stal druhýkrát prezidentom. S úsmevom sledujem sofistikovaný slovník našich politikov, ktorí vravia, že EÚ nám „alokuje“ o osem miliárd viac, ako uvažovali. Tie peniaze sa odkiaľ vzali? Vyzbierali sa nám azda európski úradníci? Mám silný pocit, že to bude pôžička, ktorú budeme musieť splatiť. Každý štát sa v dôsledku koronakrízy zadĺži a stane sa ešte väčším vazalom bánk. Nebol náhodou toto zmysel koronakrízy…? Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia na Slovensku, nazdávam sa, že by bolo stačilo odizolovať seniorov, ako najohrozenejších a neklásť na kolená celú ekonomiku. Nuž, ale hygienici rozhodli…

Aktuálne hýbe politickou scénou najmä odchod Petra Pellegriniho zo Smeru. Už sa k nemu chystajú aj mnohí ďalší politici z tejto strany. Podľa prieskumov dávajú  ľudia jeho strane, o ktorej sa ale ešte nič nevie, šance. Ako to vidíte?

Pán Pellegrini je jednoznačne najcharizmatickejší politik, akého tu máme a na tom môže stavať, ibaže liberálny priestor je už obsadený, ledaže by stiahol najmä tých voličov, ktorí zo zúfalstva volili Matoviča a, samozrejme, liberálnejší elektorát Smeru. Neviem, či je pre neho dobrá správa, že sa k nemu chystajú starí politici Smeru. Budovať novú ľavicu so starými tvárami je prinajmenej podozrivé, pričom on sám nie je novou tvárou. Takže ak by som mohol odporučiť pánovi Pellegrinimu: budovať na nových. Bolo by pre neho zlé, keby ho ľudia volili len ako menšie zlo. Pre slovenskú ľavicu by bolo ideálne, ak by Smer I. a Smer II. na seba neútočili, určite by to obe strany posilnilo.

Parlament nie je smetisko pre kohútov

Viacerí komentátori naznačujú, že Fico skončí ako Mečiar či Dzurinda, ktorí pochovali svoje strany, ale, pozor, nemyslia si to úplne všetci, niektorí ponechávajú  budúcnosť ešte s otáznikmi, lebo závisí od viacerých faktorov.

Pre Fica platí to isté čo pre Mečiara, Dzurindu a pre každého politika: Veľkosť politika sa nemeria podľa toho, že vie, kedy svoju kariéru začne, ale kedy ju skončí. A Robert Fico hoci aj verejnosť úporne presviedča o svojej úprimnosti bojovať za slovenskú ľavicu, nie je dôveryhodný, pretože sa na ňu chcel bez okolkov dvakrát vykašľať – raz, keď sa chcel zašiť do Prezidentského paláca a druhý raz na Ústavný súd. Pre „starý“ Smer by bolo najlepšie, keby si našli nového predsedu s Pellegriniho charizmou. Nepochybne by však z politickej erudície Fica mali ťažiť.

Ako vnímate s odstupom času novú vládu Igora Matoviča? Držali ste mu palce, nech je taký „stavač“, ako bol „búrač“ krátko po voľbách? Vyhovuje vám táto vláda?

Pán Matovič je najlepší premiér, akého teraz máme. Výsledky volieb ho očividne ohúrili do tej miery, že si uveril. Zabúda však na to podstatné – tých 25 % nedostal preto, že by ľudia milovali jeho alebo jeho hnutie. Boli to do veľkej miery hlasy ľudí, ktorí nevedeli, koho voliť. Vďaka médiám sa prudko znížili percentá Smeru, na druhej strane napriek ich očividnému favorizovaniu strán Kisku, Beblavého a Trubana sa tieto do NR SR nedostali, respektíve dostali s odretými ušami a tak ľudia vylučovacím spôsobom hľadali najmenšie zlo, ktorým sa ukázal marketingový predák Igor so svojou sympatickou antikorupčnou rétorikou. Fico ako hlavný nepriateľ a Matovičova personifikácia korupcie je v opozícii a na stole je základná otázka – proti komu teraz bojovať.

Pán Matovič a jeho vláda má paradoxne šťastie, že tu bola korona, lebo sa ešte dlho budú mať na čo vyhovárať. Výhovorka „lebo Fico“ však už prestáva zaberať a začína byť smiešna. Nemám voči pánovi Matovičovi dôveru odvtedy, keď tajne nahral svojho politického rivala a potom ho touto nahrávkou vydieral. Takéto metódy sú proste neprijateľné a nie sú prejavom politickej spôsobilosti, ale charakteru. Počas korony sme videli, že predvádzanie sa pred kamerami je pre neho veľké lákadlo. Nemôže však premiér denne informovať, kedy môžu ísť ľudia nakupovať či majú alebo nemajú nosiť rúška. Dokonca na to je privysoký aj minister, sú to informácie, ktoré mal poskytovať nanajvýš hlavný hygienik.

Nuž, ale ako sa vraví, povaha nepustí a tá jeho je pre post najsilnejšieho muža krajiny zlá. Ukazuje sa, že aj tu platí antické – povahu človeka spoznáte, ak mu dáte moc. A moc najviac zotročuje toho, kto ju má v rukách. Chcel by som veriť, že sa tejto vláde bude dariť na prospech Slovenska, len ozaj nie som optimista, pokiaľ ide o osobu premiéra. On to zo svojej egobubliny nevidí, ale ak ste mimo bubliny, tak vidíte sebastredného muža a je mi ľúto tých ostatných vo vláde, ktorí musia riadne zatínať zuby a znášať to.

To je štýl predsedu, ktorý vraví: „Ak budem chcieť vedieť tvoj názor, tak ti ho poviem…“ Či budú zuby zatínať aj občania, neviem. Proste je to selfmademan, ktorý zbožňuje svojho stvoriteľa. Viete, vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran.

Čo  sa po voľbách vašimi očami zmenilo na Slovensku? Ľudia sa vyslovili hlavne za boj proti korupcii a zatváranie zlodejov aj z radov politických špičiek. Myslíte, že sme už menej skorumpovanou krajinou alebo sme na dobrej ceste k tomu, ako to vidíte?

V tomto úprimne Matovičovej vláde držím palce, ibaže bojovať proti korupcii je abstraktný pojem. To nie je marketing, ale realita. Bojovať sa dá len proti jej nositeľom, a to by musel vymeniť pomaly celú štátnu a verejnú správu, a obávam sa, že novú armádu čistých nenájde. Vykynožiť korupciu sa nedá zmenou osôb, ale iba zmenou hodnôt. Pokiaľ budú v našej krajine dominovať materiálne hodnoty, korupciu nikto nevykynoží, iba si nájde sofistikovanejšie spôsoby.

Ako Krajčí s Pellegrinim (s)klamali národ

Je pre mňa neuveriteľné, že aj inštitúcia, ktorá by mala ako prvá vyznávať duchovné hodnoty, teda na Slovensku je to primárne katolícka cirkev, sa ústami jedného zo svojich predstaviteľov počas Veľkej noci, keď boli zatvorené kostoly, sťažovala, že príde o príjmy. Boj s korupciou mi pripomína situáciu, keď učíte psa chodiť na zadných nohách. Nikdy sa to nenaučí, ale, chvalabohu, aj za tých pár krokov, ktoré dokázal. Takže úprimne vravím – každému kroku, ktorému premiér psa naučí, zatlieskam a ešte mu aj dám cukrík.

Ste autorom knihy Idioti v politike, z ktorej dávate občasne na sociálnej sieti aj lekcie. Táto kniha je o vašich osobných skúsenostiach s politikou, čo ste v nej odpozorovali a okrem toho, že je humorná a politicky nekorektná, aj dosť nadčasová… Čím to je, že kniha opäť naberá medzi verejnosťou na razancii?

Ako autor sa z toho teším, ako občan veľmi nie. Už aj ľudia prichádzajú na to, čo neustále opakujem: „Politika je príliš vážna vec na to, aby sme ju brali smrteľne vážne.“ Mechanizmy boja o moc, o jej udržanie, triky, podrazy, podvody, lži, ale aj úsmevné situácie sa v politike po stáročia opakujú. Motto knihy: Politika je druhé najstaršie remeslo na svete, ako veľmi sa na to prvé podobá, nevystihuje celkom realitu, lebo prostitútky aj zlodeji dodržiavajú isté pravidlá, ale v mocenskej politike nie sú žiadne. Kniha vyšla nielen v češtine, ale dokonca aj v arabčine a atakuje titul Zlatá kniha. Samozrejme v uverejňovaní ukážok z nej budem pokračovať.

Vyberme si z posledného dielu Lekcie Idiotov v politike. Prezentovali ste tam pár citátov iných z tejto knihy. Zaujal ma výrok  bývalého francúzskeho ministra Talleyranda: Politika je boj o moc – najprv s cudzími, neskôr s vlastnými a s tými ešte viac, lebo tí si viac nárokujú.  Je to nesmierne pravdivý, komický výrok. Hodí sa podľa vás aj na Slovensko?

Nech si ľudia urobia svoj názor.

Priam hrôzostrašne znel výrok: Zrada je len vecou dátumu. Neznie to moc optimisticky.

Je to tiež výrok Talleyranda, o ktorom som napísal divadelnú komédiu (o týždeň má premiéru v poľštine), niekdajšieho francúzskeho diplomata a politika, ktorý pôsobil v najvyšších štátnych funkciách počas piatich režimov, takže vie, o čom hovorí.

Matovič neuznáva svedomie

Ako sa staviate k tomu, že vás niektoré médiá označujú za konšpirátora?

Som im vďačný a som na to hrdý. V histórii ľudstva dokázali veľké veci len nemnohí, ktorí si trúfli ísť proti prúdu a vo svojej dobe boli mocnými a médiami označovaní za konšpirátorov. Ježiš, Sokrates, Origenes, Erazmus, Hus, Luther, Kopernik, Galileo, Rousseau, Newton či Tolstoj boli vo svojej dobe zradcovia a konšpirátori, takže som v dobrej spoločnosti. Platí, že jeden odvážny je medzi tisíckou zbabelých väčšina.

Keď sme si tento rozhovor dohovárali, bavili sme sa, že by bolo fajn, keby mal nejakú pozitívnu múdru pointu. Takže?

Najpoľutovaniahodnejší sú ľudia bez zmyslu pre humor. Niektorí politici majú taký „zmysel“ pre humor, že by bolo lepšie, keby sa neživili politikou, ale pohrebnými službami. Nič vtipnejšie mi v tejto chvíli nenapadlo…  Ale vážne teraz: Napriek všetkému by sme v zložitej situácii, ktorá čaká svet aj Slovensko, mali dať vláde čas na to, aby nás presvedčila, že aj v neľahkých chvíľach má dostatok schopností, aby vzbudila v ľuďoch pozitívne energie.  Ak chceme mať silný a sebavedomý štát, musíme mať najprv silného a sebavedomého občana, a tu nám nepomôže ukazovať na iných, ale húževnato pracovať na povznesení seba samého. Len takto našu vlasť povznesieme.

Matovič si berie príklad od Kočnera

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info