fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
BULVÁR ZAHRANIČIE

Vedci objavili plasty v novom druhu morského kôrovca (VIDEO)

Snímka: WWF Slovakia

Tím vedcov z Univerzity v Newcastle objavil v Mariánskej priekope v hĺbke až 6 900 metrov doteraz neznámy druh kôrovca. Mal však v tele stopy ľudskej civilizácie – plasty. O objave publikovali článok v renomovanom vedeckom časopise Zootaxa.

Kôrovca vedci nazvali Eurythenes plasticus s cieľom poukázať na problém plastového odpadu v prírode. Výskum podporila aj organizácia WWF, ktorá upozorňuje na problematiku plastového znečistenia.

Tím morských biológov a biologičiek z Univerzity v Newcastle vo Veľkej Británii sa venuje výskumu najhlbších miest planéty. Nový druh kôrovca objavili v Mariánskej priekope v oblasti medzi Japonskom a Filipínami. „Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája je, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré stále iba spoznávame. A podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánom plastovým odpadom,“ hovorí morský biológ Alan Jamieson, ktorý tím vedcov vedie.

Nezodpovedné nakladanie s plastom

Výsledky výskumu potvrdili, že v tele živočícha boli zvyšky polyetyléntereftalátu, známeho pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, nádob na jedlo či textilných vlákien. „Novo objavený druh Eurythenes plasticus nám ukazuje, ako ďaleko siahajú dôsledky nášho nezodpovedného nakladania s plastovým odpadom. Na najodľahlejších miestach planéty, v najhlbších miestach oceánu žijú živočíchy, ktorých telá obsahujú plasty skôr, ako sme ich vôbec spoznali. Plasty sú vo vode, ktorú pijeme, vo vzduchu, ktorý dýchame a v jedle, ktoré jeme. A teraz vidíme, že sú i v živočíchoch, ktoré žijú ďaleko od ľudskej civilizácie,“ hovorí Heike Vesper, ktorá má na starosti program ochrany morí a oceánov vo WWF Nemecko.

Bola spustená petícia

WWF minulý rok spustila celosvetovú petíciu za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov týmto odpadom, ktorú podpísalo už viac ako 1,6 milióna ľudí. Zároveň zverejnila veľkú štúdiu o plastoch, podľa ktorej ich spotreba stále rastie. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Až 40 percent z tohto množstva bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako jeden rok.

Štúdia WWF uvádza, že v prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, veľká časť z tohto množstva skončí práve v moriach a oceánoch. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie prírody, morí a oceánov plastmi nestačia lokálne aktivity. Krajiny musia spojiť sily a prijať medzinárodnú dohodu,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. A dodáva, že nie každý jedinec E. plasticus dnes obsahuje plasty. „Ak sa nám podarí vyriešiť problém znečisťovania morí plastovým odpadom, tak meno, ktoré tento živočích dostal, zostane pre ľudstvo len výstrahou.“

Redakciu informovala Andrea Settey Hajduchova, WWF, Slovakia.

Futbalová legenda Ronaldinho zadržaná v Paraguaji za používanie falošného pasu

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info