fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Ako vyzeralo skladanie vlády v minulosti? Matovič môže zložiť koalíciu v rekordnom čase

Fotokoláž / Redakcia

Slovensko po nedávnych parlamentných voľbách čakajú vyjednávania o zložení novej vlády. O tom, ako dlho budú vyjednávania trvať a ako bude nová vláda približne vyzerať, nám viac môžu prezradiť koaličné vyjednávania z minulosti.

Začíname betónovať základy Spravodlivého Slovenska, kde budeme radi žiť,“ napísal pred dvoma dňami Igor Matovič na svojom Facebooku. Matovič pritom dostal oficiálne poverenie na zostavenie vlády z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej práve dnes.

Otázkou dňa je, či napokon vznikne troj alebo štvorkoalícia a tiež, ako si lídri strán rozdelia jednotlivé ministerské rezorty. Prvé kontúry toho, ako bude nasledujúca vláda vyzerať, však môžeme hľadať už teraz. Napovedať nám môže výsledok posledných štyroch koaličných vyjednávaní.

Koalícia v roku 2006

Po predčasnom konci druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý bol spôsobený odchodom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) z koalície, boli na 17. júna 2006 vypísané parlamentné voľby. Jednoznačným víťazom sa stala strana Smer – SD, ktorá získala 29,14 percenta voličských hlasov 50 kresiel. Zostavením vlády tak bol poverený predseda najsilnejšej strany Robert Fico.

Ficovi sa v tom období podarilo poskladať trojkoalíciu v zložení Smer, SNS a ĽS-HZDS. SNS na čele s vtedajším predsedom Jánom Slotom získala vo voľbách 11,73 percenta a disponovala tak 20 kreslami. HZDS, ktorého lídrom bol Vladimír Mečiar, získalo celkovo 8,79 percenta a 15 poslaneckých mandátov.

„Šašek“ málem králem. Ako vyzerala Matovičova cesta na vrchol

Lídrom trvalo 17 dní kým sa dohodli na znení koaličnej zmluvy a vláda tak vznikla 4. júla 2006. Najsilnejšia strana Smer si okrem premiérskeho postu, vyrokovala deväť ministerských rezortov (celkovo však 11 kresiel vo vláde).

Medzi ne, ako býva zvykom, patrili najsilnejšie rezorty ako Ministerstvo vnútra, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií či Ministerstvo obrany a zdravotníctva. Druhá najsilnejšia koaličná strana SNS získala tri rezorty (Ministerstvo školstva, Ministerstvo výstavby a Ministerstvo životného prostredia. HZD dostala dva rezorty (Ministerstvo spravodlivosti, na ktorého čele bol Štefan Harabin a Ministerstvo poľnohospodárstva). 

Koalícia v rokoch 2010 a 2012

Po skončení riadneho volebného obdobia predchádzajúcej trojkoalície vznikla v roku 2010 vláda pod taktovkou Ivety Radičovej (SDKÚ). Napriek tomu, že Smer dostal v porovnaní s výsledkom predchádzajúcich volieb o 12 mandátov viac, neponúkal sa mu silný koaličný partner a vládu napokon zložiť nedokázal.

Priestor dostala druhá najsilnejšia strana SDKÚ s 28 kreslami v parlamente. Kreovanie vlády trvalo tentoraz o niečo dlhšie, až 26 dní, pričom Radičovej sa podarilo vytvoriť štvorkoalíciu zloženú zo strán SDKÚ, SaS (22 kresiel), KDH (15 kresiel) a Most-HÍD (14 kresiel).

Pri rozdeľovaní vládnych rezortov platila opäť proporcionalita a strany si ministerstvá rozdeľovali podľa konečného volebného zisku. SDKÚ vďaka tomu, vrátane postu ministerského predsedu, vo vláde získala päť kresiel. Druhá najsilnejšia strana SaS získala štyri kreslá, KDH tri a Most-Híd dve vládne kreslá.

Opäť platilo, že ministerstvo financií si zabrala strana s najväčšou podporou. Iné to však bolo s delením ostatných silových rezortov. Ministerstvo vnútra dostalo KDH, Ministerstvo hospodárstva  a Ministerstvo obrany získala strana SaS. Rezort spravodlivosti si ponechala SDKÚ.

Po páde vlády Ivety Radičovej a následných predčasných voľbách v roku 2012 svojim volebným výsledkom jednoznačne dominovala strana Smer. Tá získala 83 kresiel v parlamente a napriek pohodlnej väčšine ponúkla možnosť vstupu do vládnej koalície aj ostatným stranám.

Po 25. dňoch od volieb však bolo jasné, že žiadna zo strán a hnutí nemá o vznik koalície záujem a vznikla tak jednofarebná vláda Smeru na čele s Robertom Ficom.

Koalícia v roku 2016

V parlamentných voľbách, ktoré prebehli v roku 2016, získala opäť najsilnejší mandát (49 kresiel) strana Smer. Ficovi sa podarilo vytvoriť štvorkoalíciu, z ktorej sa po rozpade poslaneckého klubu strany #SIEŤ stala po 17. dňoch od volieb trojkoalícia strán Smer, SNS (15 kresiel) a Most-HÍD (11 kresiel).

Bezdomovec Fico môže prísť ešte aj o miesto predsedu Smeru

Smer si vo vláde uzurpoval deväť kresiel a ako najsilnejšej strane sa mu podarilo získať Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií či Ministerstvo hospodárstva. SNS a Most-HÍD získali zhodne po tri ministerské rezorty. Je potrebné pripomenúť, že strana #SIEŤ najskôr získala jeden vládny rezort, konkrétne Ministerstvo dopravy, o ktorý však vzápätí po rozpade klubu prišla.

Ministerstvo dopravy, spolu s Ministerstvom spravodlivosti a rezortom životného prostredia tak boli pridelené strane Most-HÍD. SNS získalo obranu, školstvo a poľnohospodárstvo.

Ako sa skladá koalícia

Tohtoročné parlamentné voľby boli v ére samostatného Slovenska v poradí ôsme. Ak sa pozrieme na dĺžku skladania vlády, počítanú od zverejnených konečných volebných výsledkov z historického hľadiska, je možné pozorovať výraznú variabilitu.

Najdlhšie, až 44 dní, trvalo vládnu koalíciu poskladať Vladimírovi Mečiarovi po voľbách v roku 1994. Naopak najrýchlejšie sa na koaličnej zmluve dokázali dohodnúť lídri Smeru, ĽS-HZDS a SNS v roku 2006. Rokovania od vyhlásenia výsledku volieb do konečného nástupu vlády do funkcie im trvali iba 17 dní.

Ak vychádzame z dostupných čísel je zrejmé, že samotná dĺžka skladania novej vlády a rozdelenie jednotlivých rezortov sú závislé na niekoľkých faktoroch. V prvom rade ide o silu mandátu (počet kresiel v parlamente), s ktorou najsilnejšia strana vstupuje do rokovaní o koaličnej zmluve, nezanedbateľnú úlohu však zohráva aj ideologický prienik jednotlivých strán.

Výnimku predstavuje jednofarebná vláda Smeru z roku 2012. Smer sa v tom období pokúšal získať aspoň jedného koaličného partnera aj napriek tomu, že disponoval 83. poslaneckými mandátmi. Aby totiž získal ústavnú väčšinu v parlamente (90 poslancov), potreboval Fico ešte minimálne sedem ďalších poslancov.

Ďalším faktorom bola zodpovednosť za rozhodnutia, ktorá je na vládu jednej strany kladená výraznejšie. Smer si tak v roku 2012 dal na čas hlavne s výberom viacerých nestraníckych ministrov, ktorých bolo celkovo až sedem. Z toho dôvodu začala vláda fungovať až po 25. dňoch od volieb.

Naopak v roku 2016 zohrali pri tvorbe vládnej koalície hlavnú úlohu vyššie spomínané faktory. Smer získal 49 poslancov v parlamente a na základe ideologických prienikov s ĽS-HZDS a SNS dokázal nastaviť také podmienky, aby vláda vznikla v čo možno najkratšom čase.

Skladba súčasnej vlády

Vo veľmi podobnej situácii sa dnes nachádza aj OĽaNO. Matovič má totiž v parlamente k dispozícii až 53 poslancov a sila jeho mandátu napovedá, že rokovania s potenciálnymi koaličnými partnermi môže ukončiť v rekordnom čase.

Napriek tomu, že exprezident Andrej Kiska (Za ľudí) by si podľa vlastných slov vedel predstaviť vládu aj bez Borisa Kollára (Sme rodina), jeho vyjednávacia pozícia (12 kresiel) nie je natoľko silná, aby mohol určovať pravidlá. Matovič už navyše kontroval Kiskovi vyhlásením, že je pravdepodobnejšia vláda bez Kisku, ako bez Kollára.

Uspeje Matovičova „nepolitická“ koalícia? Akúkoľvek chybu môže využiť Smer či Kotleba

Ak chce Matovič získať Ústavnú väčšinu, ako to doposiaľ deklaroval, bude musieť vytvoriť štvorkoalíciu v zložení OĽaNO, Sme rodina (17 mandátov), Za ľudí a SaS (13 mandátov). Takáto koalícia by mala k dispozícii až 95 poslancov.

Matovičovi hrajú do kariet aj výroky predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý deklaroval, že pri vyjednávaniach by mali ísť kultúrno hodnotové otázky bokom v prospech silnej koalície. Ak sa lídrovi OĽaNO podarí presvedčiť Kisku, nová koalícia by mohla vzniknúť v rekordnom čase.

Čo sa týka rozdelenia rezortov, problematickým by mohlo byť napríklad Ministerstvo financií. O to vyjadril záujem Sulík aj napriek tomu, že politická prax na Slovensku doposiaľ ukazovala, že financie si vždy na starosť zobrala najsilnejšia strana. Pravdepodobne tomu bude tak aj teraz.

V tomto momente je isté len to, že okrem premiérskeho postu si bude OĽaNO uzurpovať aj Ministerstvo vnútra (o ktoré mal pred voľbami záujem aj Kiska). Čo sa proporcionality týka, Matovič nedávno vyhlásil, že rezorty chce rozdeliť v pomere osem, tri, dva a dva. Taktiež zdôraznil, že ministrami by sa mali stať predsedovia jednotlivých strán v budúcej koalícii. Kollár však ako predseda Sme rodina bude asi šéfovať parlamentu.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info