Komentár Alexandra Minkina (Moskovský komsomolec)
Preto je väčšina archívov o skutočných dejinách prísne tajná.
„Osvienčim oslobodili spojenci,“ uviedla so všetkou presvedčivosťou vplyvná dáma v Európskom parlamente. Na protesty, že to bola Červená armáda, ale našla hodnovernú odpoveď. I ďalší predstavitelia zjednotenej Európy s ňou súhlasili. Keďže bola sovietska Červená armáda súčasťou spojeneckých síl, tvrdenie je teda pravdivé.
Potom je ale možno zrejme so všetkou vážnosťou uviesť do školských učebníc, že atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945 zhodili tiež spojenci. Až doteraz každý vedel, že to boli USA, kto bombardoval japonské mestá. Ich lietadlá ale tiež boli súčasťou spojeneckých síl.
Právne a politické tvrdenia o minulých udalostiach zväčša vlády, ktoré sú práve pri moci, používajú podľa aktuálnej potreby. Dejinná pravda nie je až taká dôležitá.
Súčasné najvyššie politické špičky si upravujú dejiny podľa vlastnej potreby. Robí tak Poľsko, Turecko i Anglicko. Zoznam krajín by zabral dosť miesta. Postup je viac menej podobný. Nazýva sa len na základe toho, ako konkrétne to robia.
V bývalom Sovietskom zväze a teraz aj v Rusku nie sú slová Babyn Jar o nič menej známe než Osvienčim. Bolo tam zavraždených približne dvesto tisíc ľudí. Svet sa o tom dokonca dozvedel ešte o rok skôr než o Osvienčime.
„8. február 1944, súdruhovi Viačeslavovi Michajlovičovi Molotovovi:
Posielam vám návrh správy Mimoriadnej štátnej komisie o ničení a zverstvách nacistov v meste Kyjev. Bola odsúhlasená súdruhom Georgijom Fiodorovičom Alexandrovom. Žiadam vás, aby ste odsúhlasili jej uverejnenie v tlači. Nikolaj Michajlovič Švernik“.
K žiadosti bol pripojený nasledujúci text:
„Hitlerovskí banditi masívne brutálne vyhladili miestnu židovskú populáciu. Zverejnili oznámenie, v ktorom všetkým Židom prikázali, aby sa 29. septembra 1941 sústredili na rohu ulíc Melniková a Dokterevská. Mali so sebou zobrať iba osobné dokumenty, peniaze a cennosti. Zhromaždení Židia boli následne odvlečení a popravení v oblasti Babyn Jar. Všetky cennosti im boli pred zavraždením odobraté“.
Po úprave Molotovom 11. februára správa dostala nasledovnú podobu:
„Dňa 29. septembra 1941 Hitlerovskí banditi zhromaždili tisíce pokojných sovietskych občanov Kyjeva na roh ulíc Melniková a Dokterevská. Odviedli ich do oblasti Babyn Jar, vzali im ich cennosti a potom zastrelili“.
Úroveň koordinátorov a editora správy je výnimočne vysoká. Švernik, predseda Mimoriadnej štátnej komisie pre vyšetrovanie nacistických zločinov. V tom čase prvý podpredseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. Molotov, minister zahraničných vecí ZSSR. Dokonca zástupca Josifa Vissarionoviča Stalina vo Výbore pre obranu štátu.
Je však dôležité nielen to, kto upravoval text, ale aj ako. Február 1944 bol obdobím vrcholiacej nenávisti k nepriateľovi. Takmer každý mal na svojich perách bojovný výraz „Zabi Nemca!“. A v takej atmosfére nahradil Molotov slovo „odvliekli“ jemnejším výrazom „odviedli“. To, že preškrtáva slovo „Židia“, sa ešte dá nejakým spôsobom vysvetliť. Ale prečo zo správy odstránil slovné spojenie „masové brutálne vyhladenie“?
Skutočnú pravdu a fakty tak možno nájsť len v pôvodných dokumentoch danej doby. Ich interpretácia je veľakrát už prekrútená.
Pre vládnucich faraónov v starovekom Egypte to bolo trocha jednoduchšie. Faraón jednoducho nariadil, aby zoškrabali hrdé nápisy jeho predchodcu vytesané do kameňa. A nechal vytesať oslavné ódy na počesť vlastných víťazstiev. V súčasnom jazyku faraón „vytesal“ svoje činy do žuly. A keď prišiel ďalší, znova pozametal stopy svojho predchodcu.
Teraz je to iné. V rôznych krajinách sú za siedmimi zámkami v archívoch úžasne zaujímavé dokumenty. A jedného dňa budú možno odtajnené. Je len otázne, či sa tej nádhernej doby i my dožijeme.
Budú naše krvavé dejiny zaujímavé pre ľudí očakávanej „krásnej doby“? Ťažko predpovedať.