Blaha  kritizuje „Bruselských slniečkárov“, Klus hovorí o zlej správe pre Slovensko a Európu. Čo nás čaká po brexite?
10 | 02 | 2020 I Jaroslav Fabok

V nedeľňajšej relácii V politike, odvysielanej na Ta3, sa v dueli stretli politickí a ideologickí oponenti Ľuboš Blaha (Smer) a Martin Klus (SaS). Témou bola situácia v Európskej únii tesne po odchode Spojeného kráľovstva.


Po rokoch vyjednávaní a odkladov prebehol 31. januára brexit, ktorého následky pre EÚ je zatiaľ skutočne možné len odhadovať. Zároveň je od prvého februára v platnosti dohoda o odchode, vďaka ktorej sa Briti a EÚ nachádzajú v takzvanej prechodnej fáze. Prechodná fáza potrvá až do konca roka 2020 čo v praxi znamená, že dopady skutočného brexitu bude možné sledovať až od prvého januára 2021. Všetko však bude záležať najmä na tom, akú dohodu sa obom stranám počas nasledujúcich 11 mesiacov podarí vyjednať.


„Realita je taká, že Európska únia je spolkom 27 krajín, zatiaľčo Británia je len jednou krajinou. Máme populáciou a trh so 450 miliónmi ľudí, u Spojeného kráľovstva je to asi 60 miliónov. Takže keby to boli dva tímy, ktoré proti sebe nastupujú vo futbale, kto by mal podľa vás silnejší tím?“, komentoval koncom januára nepomer v postavení oboch subjektov pri ďalších vyjednávaniach írsky premiér Leo Vardkar.


Z pohľadu Británie bude zásadné nielen to, akú dohodu sa jej podarí vyjednať s lídrami EÚ, ale rovnako pôjde aj o formu a obsah budúcej dohody so Spojenými štátmi. Klus aj Blaha v tomto kontexte upozornili najmä na to, že aj napriek slovám Donalda Trumpa o silnej dohode medzi oboma krajinami, nie je Spojené kráľovstvo  pre USA z hľadiska veľkosti trhu významným hráčom.


Ak by sme prispôsobili Varadkarov výrok aj na postavenie britov voči Američanom, nachádzajú sa v rovnako nelichotivej pozícii. Plány Borisa Johnsona, ktorý svojim voličom ešte pred decembrovými voľbami sľuboval, že po brexite urobí z Británie „najlepšie miesto na planéte“ tak s veľkou pravdepodobnosťou narazia na tvrdú realitu.


Táto predvolebná kampaň je najdrahšia v histórii
Politické strany a ich kandidáti doteraz vynaložili na boj o priazeň voliča 12,8 milióna eur Čítať ďalej
09 | 02 | 2020 | Peter Bachan

Okrem toho však samotný brexit spôsobí Spojenému kráľovstvu nezanedbateľné finančné straty. Ako upozornil Klus, Britániu bude stáť jej odchod z EÚ len do konca tohto roka približne 200 miliárd libier. Na druhej strane však podľa jeho slov stratí aj Únia, ktorá kvôli odchodu Británie zaznamená výpadok v rozpočte v rozpätí medzi 12 až 15 miliardami eur ročne.


Blaha na druhej strane hovorí aj o pozitívach, ktoré má brexit priniesť. Stavia sa do podobnej pozície ako francúzsky prezident Emmanuel Macron a hovorí o nových možnostiach, ktoré môžu zlepšovať vzťahy medzi úniou a Ruskou federáciou. Podľa jeho tvrdení sa Británia vždy nachádzala v pozícii „mopslíka USA“, čo znemožňovalo nadviazať hlbšie vzťahy s Moskvou.


Značnou dávkou kritiky však nešetril smerom k Bruselu, ktorý obviňuje z prílišnej byrokratizácie. Podľa neho je totiž Brusel „odtrhnutý od reality“ a odchod Británie, pokiaľ EÚ nezačne s posilňovaním sociálnej oblasti, môže byť „prvým krokom k rozpadu Únie.“  Vo svojej kritike upozorňoval najmä na kultúrne dôvody, kvôli ktorým sa podla neho spustila vlna euroskepticizmu. Miesto dôrazu na sociálny rozmer dáva podla neho EÚ do popredia práva menšín, čo nekorešponduje s požiadavkami pracujúcich.


Obaja politici sa však zhodli v tom, že po odchode Spojeného kráľovstva odmietajú scenár federalizácie zvyšných 27 krajín, ktoré v Únii zostávajú. Klus tiež pripomenul, že by bolo potrebné otvoriť tému viac-rýchlostnej Európy (nie všetky členské krajiny totiž pristúpili k prijatiu spoločnej meny a nie všetky sú napríklad súčasťou schengenského priestoru a podobne). Podľa neho však odchodom krajiny príde o veľa aj Slovensko, ktoré vďaka tomu stráca významného obchodného partnera. EÚ zároveň stráca globálneho hráča, čo v konečnom dôsledku môže oslabiť pozíciu Únie ako najsilnejšieho trhu na svete.


V neposlednom rade, na konečnom znení dohody medzi EÚ a Britániou bude závisieť najmä postavenie a osud približne 100-tisíc Slovákov, ktorí v krajine pôsobia. Tí zrejme pocítia dopady brexitu po prvom januári budúceho roka najtvrdšie.


Matovičovina alebo súťaž o najväčšieho demagóga
(autor je predseda a analytik Inštitútu národnej politiky) Čítať ďalej
09 | 02 | 2020 | Rafael Rafaj