Snaha zaujať, alebo ďalší sociálny netvor na scéne?
16 | 12 | 2019 I Rafael Rafaj

To, čo zaujalo na diskusii o 5 minút 12 (RTVS) bol azda iba trvalý škodoradostný úškľabok Richarda Sulíka (SaS) k sociálnym opatreniam, ktorých odpočet sa snažil dať v relácii predseda koaličnej SNS Andrej Danko.


Je úplne jedno aké čísla sledovanosti vykáže táto diskusná relácia, pretože pre bežného diváka sa najmä vďaka ironickej póze Sulíka stala nepozerateľná. Sulík tak síce znížil úspešnosť Danka, ale za cenu pochybností o sebe jeho pravicovým elektorátom, ktorý má medzi hodnotami nielen slobodu, ale aj výsledky práce.


Šéf SaS nepochopil, že aktívni ľudia v práci, podnikaní alebo v politike oceňujú aj výsledky, aj benefity k práci, čo je dnes už bežnou modernou pridanou hodnotou. Tým, že štát vstupuje do benefičnej politiky, sociálne motivuje nielen firmy, ale aj rodiny. Na cintorínoch leží totiž veľa relatívne mladých a bohatých ľudí, ktorí zabudli na terciárnu sféru života. 


Fakty a grafy bola totiž kedysi doména pravice – pravej pracujúcej ruky, po ktorej ostáva výsledok.  Robotnícky poslanec Ján Ľupták (ZRS) reagoval kedysi na ilustrácie v parlamente bonmotom: „Robotníci sa z vašich grafov nenajedia“.  To isté by sa dalo povedať na Sulíkove televízne antigrafy – z nich chlieb lacnejší nebude.


SaS a Sulík musia byť v hlbokej kríze, ak sa znížili tendenčnými grafmi1)  spochybňovať výsledky opatrení národniarov. Tí na rozdiel od minulosti výrazne posilnili svoj sociálny pilier, ale na druhej strácajú medzi národne vyhranenými voličmi. To sa snaží Andrej Danko kompenzovať otvoreným spochybňovaním akceptovateľnosti Kotlebu doma, aj v zahraničí, vrátane Ruska. 


Pri téme dôchodkov je smutný fakt, ak exminister financií (Kažimír, Smer-SD) svojho času zahlásil, že „by sám dokázal vyžiť aj s príjmom menším ako 300 eur“ mesačne a exminister sociálnych vecí (Mihal, SaS) povie, že má štandard 300 eur na deň. Na sociálnych netvorov má Slovensko jednoducho smolu.



Opozičný skutek - utek

Opozícia sa drží aj fetišu novej politickej kultúry, ale len tézami.


Novou politickou kultúrou by malo byť nie kydanie na súpera, ale súperenie s faktmi – kto, čo konkrétne urobil a za čo.  Ak si Sulík myslí, že grafmi a jóbovými zvesťami znechutí ľudí tak, aby dali hlas jemu, tak sa mýli.  Svojimi ekonomickými predstavami o odmene pracujúcim sa zasekol v minulom storočí. Dnes je na Západe štandard, že mzda tvorí len časť odmeny za prácu a podiel na vytváraní zisku firmy. Bežnou súčasťou firemnej politiky aj inzerátov je ponúkanie benefitov – nielen pracovných –  služobný mobil, notebook, mobilný internet, eventy, školenia, jazykové a iné kurzy, podnikové alebo služobné byty, preplácanie parkovania, poukážky do klubov (vrátane športových) a tiež ponuka rodinných benefitov: firemné jasle alebo príplatok na škôlku pre deti, neskôr aj školné, dovolenkové poukazy alebo sabatikal...


Sulík sa účelovo urobil tupým pred svojimi voličmi, ktorých časť má zahraničné skúsenosti, len aby znechutil voličov Danka a SNS. Diváci tak z mediálnych duelov nič praktické ani faktografické nemajú, pretože tzv. „demokratická“ opozícia vsadila na emocionálny negativizmus a zápornú antipropagandu – totálne znechutenie voličov, len aby nakoniec zvolili niečo iné... Danko to trefne označil ako nulové EQ Sulíka.


Svoju úlohu, žiaľ, nezvládal ani moderátor, na ktorých nemá RTVS šťastnú ruku. Dúfajme, že ju budú mať aspoň voliči pri voľbách.




  1. graf o zaťažení firiem vykazoval iba nákladovú položku na rekreačné poukazy, neobsahoval odpočítateľné parametre, ani multiplikačný efekt, pretože financie z nich skončia aj tak v podnikateľskom prostredí turistického ruchu a stravovacích služieb. Zamestnanci tak majú spokojnejších pracujúcich a tí môžu mať o jednu dovolenku navyše (napr. zimnú), na Slovensku