fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

NATO je stále v tesnejšej situácii, ale Orbán je šťastný a hovorí o maďarskom úspechu

Samit najvyšších predstaviteľov krajín NATO 4.12.2019 / SITA (AP)

Verejné rozpravy, diskusie a vydieranie medzi spojencami. Takto by sa dal charakterizovať samit pri príležitosti sedemdesiateho výročia založenia NATO v Londýne. Zatiaľ čo Severoatlantická aliancia a vedúci predstavitelia členských štátov sa snažili zdôrazniť neoddeliteľnosť transatlantických vzťahov, existuje obava, že najdôležitejšia absolútna dôvera medzi členskými štátmi sa začína „vyparovať“.

Ak chceme zostať v bezpečí, musíme hľadať spoločnú budúcnosť,“ toto spoločné vyhlásenie  zdôrazňuje, že účastníci potvrdili snahu udržiavať silné transatlantické vzťahy medzi spojencami. Medzinárodnú bezpečnosť 29 členských štátov však ohrozuje niekoľko faktorov: nebezpečné kroky Ruska, čínsky aktivizmus, medzinárodný terorizmus, kybernetické a hybridné vojny a neregulovaná masová migrácia.

Viktor Orbán  poznamenal, že NATO prvýkrát uviedlo, že masová migrácia z juhu predstavuje bezpečnostnú výzvu a Aliancia by sa mala touto otázkou zaoberať. Hoci NATO predtým akceptovalo existenciu takejto hrozby, neuviedlo ju ako jednu zo svojich najdôležitejších výziev. To sa teraz zmenilo, uviedol maďarský premiér, ktorý dodal, že „Peter Szijjártó, minister zahraničných vecí a maďarské zahraničné ministerstvo majú v tejto oblasti mnoho rokov serióznej práce.“

Zatiaľ čo sa členovia NATO zaviazali minúť viac na obranu a čeliť vážnejším hrozbám, v rámci Aliancie  nikdy predtým nebolo toľko nezhôd, ako v súčasnosti. Väčšina členských štátov nesúhlasí napríklad s druhou najväčšou tureckou armádou v rámci NATO, ktorá útočí na Kurdov v severnej Sýrii alebo nakupuje pokročilý protiraketový raketový systém Ankary z Ruska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron  poznamenal, že Turecko teraz bojuje proti tým, s ktorými členské štáty NATO predtým bojovali proti silám Islamských štátov (IS). Francúzsky politik tiež označil za zvláštne, že Turci kupovali zbrane od potenciálneho nepriateľa, Ruska.

Emmanuel Macron, samit NATO, 4.12.2019 / SITA (AP)

Hoci medzi spojencami a Tureckom je značné napätie, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že spor bol vyriešený. Ankara by podporila ďalšie posilnenie východného krídla NATO, iba ak by Aliancia klasifikovala kurdskú milíciu  YPG za teroristickú skupinu. Stoltenberg neodhalil ukončenie tureckej „vydieracej operácie“ a je možné, že dohoda nie je konečná a ratifikácia Poľska a troch pobaltských štátov, Litvy, Lotyšska a Estónska je stále neistá. Určite by to však bolo potrebné, pretože pobaltské štáty sa domnievajú, že ochrana ovzdušia v tejto oblasti je dosť slabá.

Macron trvá na mozgovej smrti

Macron mal okrem toho „osobitný boj“ s prezidentom USA Donaldom Trumpom: po zistení, že trvá na svojom predchádzajúcom názore, že vojenská aliancia je v mozgovo mŕtvom stave, označil Trump  vyhlásenie Macrona za „nenávistné“. Uviedol to napriek skutočnosti, že Trump bol ten, ktorý predtým nazval NATO „zastaraným“, a vyhlásil, že USA, zďaleka najmocnejší člen aliancie, by sa mohli dokonca stiahnuť z paktu na čelenie hrozby Sovietskeho zväzu.

Rovnako ako minulý rok, Trump zmienil o dvoch percentách na obranu, čo vyvolalo rozpor medzi Trumpom a kanadským premiérom Justinom Trudeauom. Situáciu zhoršovalo aj vtipkovanie Trudeaua  na Trumpov účet počas utorkovej recepcie v londýnskom Buckinghamskom paláci. Kanadský premiér povedal Macronovi a britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, že Trump preto zas mešká, pretože robí  ďalšiu štyridsaťminútovú tlačovú konferenciu . Trump sa urazil a obvinil kanadského premiéra z „dvojtvárnosti“.Mimochodom, aj Johnsona dostalo uťahovanie z Trumpa do maléru. Novinári sa britského premiéra opýtali, či sa smeje slovám Trudeaua, pretože prezidenta Trumpa nebere vážne. „Neviem, odkiaľ to pochádza, je to všetko nezmysel,“ odpovedal Johnson.

Donald Trump (L) a Justin Trudeau / SITA (AP)

Americký prezident  oznámil, že okamžite odcestuje do USA a neuskutoční svoju kazateľskú tlačovú konferenciu. V Londýne sa mnohí radovali, že Trump nevystúpi  pred novinármi, pretože spôsobil rozruch o deň skôr tým, že znova zasahoval do britských volieb. „Nechcem zasahovať do volieb, ale Johnson je veľmi vhodný,“ uviedol Trump vo vyhlásení v Londýne a pravdepodobne nepomohol britskému premiérovi pri jeho voľbách.

Riešenie sporov

Trump naďalej trvá na dvojpercentnej prahovej hodnote HDP napriek skutočnosti, že členské štáty v posledných rokoch začali výrazne zvyšovať svoje výdavky na obranu. Podľa Stoltenberga minú členské štáty od roku 2016 viac o 130 miliárd dolárov na vojenské výdavky a do roku 2024 táto suma dosiahne 400 miliárd dolárov. Mimochodom, aj Nemecko pristúpi na zvyšovanie  výdavkov na obranu, Berlín oznámil niekoľko dní pred londýnskym samitom, že „limit snov“ dosiahne na začiatku nasledujúceho desaťročia.

Pokiaľ ide o Čínu, Jens Stoltenberg zdôraznil, že ázijský gigant nasadil aj stovky rakiet stredného doletu, ktoré by porušili Zmluvu o ukončení jadrových zbraní stredného a krátkeho dosahu (INF). „Nie je to tak, že by sa NATO náhle objavil na Juhočínskom mori, ale musíme pamätať, že Čína sa k nám približuje. Vidíme Čínu v Arktíde, Afrike a kybernetickom priestore a vidíme, koľko investícií  implementuje do európskej infraštruktúry, “uviedol generálny tajomník NATO.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg / SITA (AP)

Jens Stoltenberg tiež uviedol, že na londýnskom stretnutí sa prijali dôležité rozhodnutia na zvýšenie pripravenosti NATO. Spojenci sa zaviazali zvýšiť nasaditeľné sily NATO do tridsiatich dní dokončením iniciatívy pripravenosti organizácie tridsiatimi prápormi, tridsiatimi letcami a tridsiatimi vojnovými loďami.

Stretnutie tiež rozhodlo, že vesmír, okrem pevniny, vzduchu, morí a kybernetického priestoru, bude piatym operačným priestorom NATO.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info