Nález stoviek mamutích kostí v Mexiku preukázal, že pravekí ľudia lovili obrie zvieratá do pascí

Paleontológovia v Mexiku objavili cez osemsto kostí najmenej štrnástich mamutov, ktorí v oblasti žili pred viac ako 14 tisíc rokmi. Vedci ich našli vo veľkých jamách, ktoré k loveniu týchto mohutných bylinožravcov vykopali pravekí ľudia. O nevídanom objave pri meste Tultepec na okraji hlavného mesta informoval mexický Národný ústav pre antropológiu a históriu (INAH).

Jamy boli hlboké 1,7 metra, široké 22 metrov a vedci v nich objavili 824 mamutích kostí, vrátane ôsmich lebiek či 11 lopatiek. Našli tiež pozostatky ďalších dvoch druhov, ktoré odvtedy v Amerike vymreli. Boli to ťavy a špecifický druh koní. Divoké kone v Latinskej Amerike vyhynuli pred 13 až 11 tisíc rokmi a ako domestikované zvieratá sa do Nového sveta dostali až s kolonizátormi z Európy.



Vek kostí sa vedcom podarilo určiť pomocou jemnej vrstvy usadenín zo sopečného popola, ktorý vyvrhla sopka Popocatépetl pri erupcii pred 14 700 rokmi.

Mamuty v pasci

Objav podľa národného koordinátora INAH pre archeológiu Pedra Sáncheza dokazuje, že ľudia na území dnešného Mexika lovili mamuty cielene pomocou pascí. Skupina dvadsiatich až tridsiatich lovcov vydesila stádo pochodňami a vetvami a oddelila od neho jedinca, ktoré potom hnala do pripravených jám, opisuje loveckú techniku archeológ Luis Córdoba Barradas.

Nález podľa odborníkov borí doterajšej predstavu o zvykoch stredoamerických lovcov, u ktorých sa predpokladalo, že v uvedenom období veľké cicavce zabíjali, len keď uviazli v bažine.