fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
TASR
SLOVENSKO

Rodové rozdiely medzi ženami a mužmi na Slovensku stále pretrvávajú

Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti. Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ženy sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a kariérnemu rastu.

Flexibilná organizácia práce a pracovného času je tak oblasťou, ktorá má v SR stále veľké rezervy. Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou mierou flexibility foriem organizácie práce. Zamestnanosť mužov i žien na skrátený pracovný úväzok bola na Slovensku dokonca jedna z najnižších spomedzi členských krajín EÚ. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2018, ktorú na rokovanie vlády predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podpora rozmanitosti v pracovnoprávnych vzťahoch je podľa tohto materiálu na Slovensku pomerne stále málo rozšírenou oblasťou záujmu. Zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách na Slovensku je pomerne rôznorodé, pohybuje sa od takmer úplnej absencie žien (napr. banková rada Národnej banky Slovenska) až po ich prevažujúce zastúpenie (súdnictvo).

„Väčšina zákonodarných i výkonných riadiacich orgánov a inštitúcií je z hľadiska podielu žien veľmi vzdialená tretinovému zastúpeniu, ktoré odborná verejnosť označuje za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie a takmer vo všetkých parametroch zaostávame za priemerom EÚ. Politické zastúpenie žien dosiahlo v roku 2018 určitý prelom, keď po rekonštrukcii vlády v marci 2018 zasadlo do ministerských kresiel najviac žien v modernej histórii Slovenskej republiky; z 15 ministrov je päť žien, čo predstavuje 33,3 percenta,“ uvádza informatívny materiál.

Ak chceme zvýšiť dôveryhodnosť, musíme viac komunikovať o svojej práci, tvrdí iniciatíva Za otvorenú justíciu

Slovenská republika tak prvýkrát prekonala priemer EÚ a umiestnila sa na rovnakej úrovni s krajinami ako Fínsko či Holandsko, ktoré majú dlhú tradíciu v oblasti rodovej rovnosti v politickej participácii.

Predkladaný materiál tiež konštatuje, že z hľadiska vzdelania prevláda na Slovensku lepšia vzdelanostná úroveň žien. Tá sa však podľa súhrnnej správy neodráža v úrovni ich zárobkov, ale naopak. Najvyšší rodový mzdový rozdiel sa prejavuje pri vysokoškolsky vzdelaných mužoch a ženách, a to najmä v podnikateľskej sfére, kde tento rozdiel predstavuje o štvrtinu nižší priemerný zárobok pre ženy.

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2018 prezentuje aj index rodovej rovnosti 2017, spracovaný Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť. Ten sa zameriava na pokrok a výzvy pri dosahovaní rodovej rovnosti v celej Európskej únii od roku 2005 do roku 2015. Pomocou stupnice od 1 (úplná nerovnosť) do 100 (úplná rovnosť) sa merajú rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca EÚ.

V indexe Slovensko dosiahlo skóre 52,4 zo 100 bodov, čo predstavuje rovnaké skóre ako v roku 2005. Toto skóre je približne o 14 bodov pod priemerom EÚ-28. Slovensko je tak jedným z troch členských štátov EÚ, ktoré v oblasti rodovej rovnosti nepokročili od roku 2005 do roku 2015. Nachádzame sa na 26. mieste v EÚ, čo znamená pokles o sedem miest za desať rokov.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info