Fond, ktorý poľnohospodárov poistí proti mokru, suchu a ďalším udalostiam spôsobenými výkyvmi počasia, chce slovenské ministerstvo poľnohospodárstva dotiahnuť ešte tento rok. Paradoxne sa to slovenskí farmári musia dozvedieť zo zahraničia a z úst nemeckých, či českých analytikov z portálu E15.
Do rizikového fondu, ktorý je ekvivalentom slovenského fondu ťažko poistiteľného rizika, by mali podľa predstáv slovenských ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka prispievať farmári aj štát.
Poisteným poľnohospodárom by z neho boli kompenzované škody spôsobené výkyvmi počasia, na ktoré dnes schvaľuje príspevky štát.
„Do budúcna to bez takéhoto fondu nepôjde,“ povedala šéfka rezortu Gabriela Matečná na medzinárodnom potravinárskom veľtrhu Grüne Woche v Berlíne, píše Barbora Pánková na E15.
Matečná by fond chcela pripraviť ešte tento rok. „Tento rok máme na to, aby sme rizikový fond v spolupráci s ministerstvom financií, bankami a komerčnou sférou vytvorili a uviedli ho do života,“ uviedla ministerka.
Ostrý nábeh ale nechcela odhadovať. „Zaväzovať sa k presnému termínu je samovražda,“ doplnila s tým, že na fonde pracovali už jej predchodcovia. Spustenie fondu podľa Matečnej brzdí predovšetkým problematické rokovanie s poisťovňami. „Sú to komerčné firmy a nechcú dávať peniaze tam, kde sa im nevrátia,“ povedala.
S nastavením modelu, ako by takýto fond fungoval v Česku, sa potýka tiež české ministerstvo poľnohospodárstva. „Teraz je zámer, ktorý sa má dopracovať. Chceme, aby všetko bolo riadne zapracované, spočítané, koľko na to bude peňazí, ale nevylučujeme ani iné cesty,“ uviedol minister poľnohospodárstva Miroslav Toman (za ČSSD) v decembri.
Za minuloročné sucho si českí poľnohospodári rozdelia dve miliardy korún, slovenskí farmári nedostanú od štátu nič. Sucho v roku 2017 im ale štát kompenzuje 17 miliónmi eur.
Európska komisia predstavila doplňujúce súbor opatrení na boj so suchom 30.8. 2018. Zamerala sa na zvýšenie dostupnosti zdrojov krmiva pre hospodárske zvieratá. Ich nedostatok je totiž jedným z hlavných problémov, s ktorým sa poľnohospodári čeliaci dopadom sucha stretávajú. Tento balík dopĺňal opatrenia, ktoré už boli oznámené začiatkom augusta v roku 2018.
Náhrada škody sa môže poskytnúť aj bez jej oznámenia Komisii (takzvaná pomoc de minimis). Členské štáty môžu poskytnúť pomoc do výšky 15 000 EUR na poľnohospodára na trojročné obdobie.
V súčasných právnych predpisoch o SPP sa v súvislosti s rozvojom vidieka uvádza celá škála možností:
Ak členský štát uzná danú situáciu spôsobenú suchom za „prírodnú katastrofu“, môže poskytnúť podporu až do výšky 100 % na obnovu potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodenej suchom. Dané finančné prostriedky možno použiť na rôzne investície, napríklad na opätovný výsev pasienkov. Toto opatrenie sa môže uplatniť retroaktívne.
Poľnohospodári môžu informovať vnútroštátne orgány vo svojej krajine o výnimočných okolnostiach a dané členské štáty môžu následne predmetné prostriedky uvoľniť zo svojich viazaných výdavkov v rámci rôznych režimov podpory. Poľnohospodárom sa napríklad na pestovanie krmovín umožní využívať nárazníkové zóny.
Členské štáty môžu podporiť poľnohospodárov prostredníctvom nástrojov riadenia rizík. Môžu napríklad finančne prispievať do vzájomných fondov s cieľom zaplatiť postihnutým poľnohospodárom finančnú kompenzáciu. Túto kompenzáciu dostanú aj poľnohospodári, ktorí utrpeli stratu príjmu presahujúcu 30 % svojho priemerného ročného príjmu.
Členské štáty môžu raz ročne upraviť svoj program rozvoja vidieka a zahrnúť doň jedno z vyššie uvedených opatrení. Tieto opatrenia sú známe od 3.augusta 2018.