NázoryKomentár Martina Ondráša: Keď v civilizovanom svete štrajkujú farmári, polícia ich doprevádza, nie blokuje
Minulý rok, teda presne 20.6.2018, sa prvý krát farmári rozhodli štrajovať. Sadli to traktorov a prišli do Bratislavy. Aká bola ich motivácia? Mali toho dosť. Byť farmár, to nie je chodiť na porady, sedieť v kaviarni, alebo sa hrať na manažéra. Farmár je niekto, koho nezaujíma či je sobota, či nedeľa. Keď hrozí riziko, obliekajú sa montérky a ide sa do práce. Keď svieti slnko, obracia sa pokosená tráva. Zvieratá musia žrať niekoľko krát denne, či sa nám to páči, alebo nie. Keď počasie dovolí, zasejú. Ak boh dá, úrodu aj pozbierajú. Potom ale príde Slovenské prebudenie. Zaseješ, ale keď máš ísť žať, stojí tam cudzí kombajn a tvrdí, že pôda je jeho. Kde bol, keď si sial, nikoho nezaujíma. Obilie si predal a o peniaze sa musíš prosiť, alebo súdiť. Nevieš to ? Tak o ne prídeš. Možno nabudúce. To, že musíš platiť lízing na traktor, že platíš naftu, mzdy, to už nikoho nezaujíma a ak to nerobíš, o všetko prídeš. Ak si náhodou chceš prilepšiť a požiadaš o dotáciu, väčšinou zistíš, že nemáš nárok. Nie, že by si nebol farmár, to nikto nespochybňuje. Problém je ten, že už na tú tvoju pôdu, ktorú roky obrábaš, zobral dotácie niekto iný. A ak nezobral, ty nedostaneš, už nie sú. Žiadaš neskoro, na zlom tlačive, zlého úradníka A toho mali dosť. Do dnes to nikto nepochopil. Teda opravujem sa, pochopili to všetci, okrem kompetetných.