Žitný ostrov zásobuje pitnou vodou obyvateľov, pričom čerpá zdroje z Kalinkova a Šamorína. Blízko týchto zdrojov vody sú ešte dva ďalšie – Jelka a Gabčíkovo. Z tých čerpá vodu vodárenská spoločnosť, ktorú potom pije 840-tisíc ľudí.
Žitný ostrov je obrovská zásobáreň pitnej vody.
Okrem toho existujú jeho časti. definované ako chránené krajinné územie, vodohospodárska oblasť. Nachádza sa tu ohromné množstvo krásnych zákutí s nutnosťou ich ochrany.
V piatok
18.1.2019 prebehla správami informácia o tom, že veľkopodnikateľ z Dánska, ktorý skupuje jednotlivé družstvá na žitnom ostrove a venuje sa rastlinnej, ale hlavne živočíšnej výrobe (chov ošípaných), aplikuje nadmerne hnojovicu na polia.
Sťažovali sa okolití farmári a poukázali na katastrofálnu kvalitu vody.
Aby som bližšie vysvetlil problematiku, trochu odbočím, nakoľko toto nie je prvý "ututlaný problém" pitnej vody Žitného ostrova.
Prvú riadnu ranu dostal Žitný ostrov v roku 1971. Vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach zatiekol kvôli havárii v Slovnafte a bol odstavený.
Druhá rana bolo zistenie, že štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova v rokoch 1965 až 1979 „odložil“ viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu v miestach vyschnutého ramena Malého Dunaja. Zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok. Tie zasahujú päť kilometrov do Žitného ostrova. Pritom už v roku 2000 podobný prieskum doporučoval okamžitú sanáciu extrémne nebezpečnej skládky. Vláda uznesením číslo 153 z 3. marca 2010 schválila ako prioritu aktívnu sanáciu tejto skládky do roku 2015.
Nič sa nestalo aj napriek tomu, že táto skládka každý deň pokročí v šírke jedného kilometra o jeden meter smerom do Žitného ostrova a každú sekundu nonstop vychrlí zo skládky zhruba 7-tisíc litrov kontaminovanej podzemnej vody do tohto husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného priestoru.
Prejdime do súčastnosti - tretia rana
RÚVZ dňa 18. 12. 2017 vydal zákaz používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná pre Skupinový vodovod Trstená na Ostrove a následne aj pre verejné vodovody Holice a Blatná na Ostrove. Všetko náhodne na Žitnom ostrove. Prekročenie najvyššej medznej hodnoty pre atrazín potvrdili laboratórne analýzy. Prekročenie bolo najvýznamnejšie u Skupinového vodovodu Trstená na Ostrove, Baka, Jurová s počtom zásobovaných obyvateľov 2 200, prekročenie bolo zistené aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove.
Atrazín je herbicíd – pesticíd, ktorý bol v minulosti používaný na ničenie buriny v porastoch kukurice, chmeľu, trstinového cukru, broskýň aj v lesníctve. Aj keď jeho používanie bolo zastavené v krajinách EÚ v roku 2005, doteraz sa aplikuje v krajinách mimo EÚ. Atrazín môže mať toxické účinky na niektoré živé organizmy a patrí do skupiny endokrinných distrupterov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách.
Prevádzkovateľ verejných vodovodov začal okamžite s vykonávaním nápravných opatrení a montážou úpravní vody pre jednotlivé vodovody a k obnoveniu dodávky pitnej vody v Sk. vodovode Trstená na Ostrove došlo dňa 8.1.2018, Verejného vodovodu Holice dňa 23.1.2018 a verejného vodovodu Blatná na Ostrove dňa 2.2.2018. Prevádzka verejných vodovodov bola povolená RÚVZ na základe preukázania vyhovujúcej kvality pitnej vody v ukazovateli atrazín vo všetkých 3 vodovodoch.
Späť ku sťažností farmárov Žitného ostrova - štvrtá rana
Farmári sa sťažovali na nadmerné aplikovanie organických hnojív do pôdy a tým aj ich prienik do spodných vôd.
Dotknutá spoločnosť sa ohradila, že aplikuje iba povolené hodnoty a limity neprekračuje.
Podľa dostupných informácií, uvedená spoločnosť vlastní v jednom podniku (má ich viac) priemerne 20 000 stádo ošípaných, predpokladajme pre výpočet, že sú to striedavo prasnice pripúšťané, vysokoprasné, alebo dojčiace.
Nebudem Vás zaťažovať prepočtami, použijem priemery. Toto stádo (20 000 ks) denne vyprodukuje 163 ton močovky a 69 ton hnoja. Ak použijeme jednoduchý prepočet zistíme, že ročne toto základné stádo vyprodukuje
59 500 t iba močovky, Do tohto množstva som nepripočítal žiadne mláďatá, mliečaky, či ošípané v intenzívnom výkrme. Ak by som totiž pripočítal priemerne 5 mladých na prasnicu, dostali by sme ročne ďalších
80 700 t močovky.
Ak použijeme prepočty podľa Vyhlášky 199/2008 Z.z. dostaneme ročnú produkciu dusíka pre základné stádo
453 t a pre prírastky 393 t. Stále hovoríme iba o tekutej forme exkrementov. Ak si uvedomíme, že max ročné
povolené množstvo aplikácie dusíka do pôdy predstavuje od 40 t/ha do 120 t/ha a nesmie prekročiť 170 t/ha dostaneme potrebu ha výmery pre bezpečnú aplikáciu. Pričom jednorázová dávka nesmie prekročiť aplikáciu 60 t/ha.
Na druhej strane existuje prepočet aplikácie močovky priamo na m3 tak, aby sa maximalizovalo využitie hnojenia. Tento prepočet nám hovorí limit 30 m3/ha.
Ak by sme počítali potrebu ha výmery na aplikáciu močovky v rozsahu jej tvorby, dostaneme podľa Vyhlášky 199/2008 Z.z. ročnú výmeru na ktorej sa dá bezpečne aplikovať tento rozsah močovky. Výmera predstavuje 4 980 ha. Ak prepočítam potrebu ha podľa vzorca priamej aplikácie močovky do pôdy, dostanem výmeru 4 680 ha pri maximálnej dávke. Ak by som ale dávky znížil na vysokú stupeň obmedzenia (40 t/ha) dostával by som potrebnú výmeru 20 000 ha na jednu farmu.
V každom prípade, spomenutý veľkofarmár obhospodaruje 7 600 ha pôdy celkom, pričom prevádzkuje 2 výkrmové farmy (Dolný Štál s kapacitou 21 100 ks a Veľké Kosihy s kapacitou 23 000 ks) a základňu v Nagy Dur ( 8500 prasníc a 2500 prasničiek). Celkovo má teda kapacitu 55 100 ks. Prepočtom musí ísť na absolútnu hornú hranicu 170 t/ha na každom svojom obhospodarovanom poli, ani jedno nesmie byť v žiadnom stupni obmedzenia. Ak by sme totiž uvažovali so skutočnosťou, že priemerne je celý žitný ostrov v strednom pásme obmedzenia, prekračuje 2 násobne maximálne povolené dávky na ha.
Hnoj som nezapočítal úmyselne, nakoľko predpokladám, že časť celkovej produkcie dusíka využíva iným spôsobom, či už formou bio plynovej stanice alebo inak.
Posledný úder pod pás (piata rana) pre žitný ostrov je neexistujúca kanalizácia.
Takmer 30% obcí z celkového počtu asi 100, ktoré tvoria žitný ostrov nemá kanalizáciu. Myslím, že nie je nutné tu prepočítavať, koľko m3 splaškových vôd skončí na poliach, záhradách a ako priesaky do spodnej vody.
Poľnohospodárstvo je zásadné a musí byť riadené. Musí byť záujem, strategický záujem štátu. Poľnohospodárstvo musí byť aj zodpovedné. Zodpovedné k životnému prostrediu. Neriadené a nekontrolované poľnohospodárstvo totiž môže narobiť rozsiahle škody. Ak si uvedomíme, že žitný ostrov je jedna z naj úrodnejších oblastí Slovenska, má všetky predpoklady pre úspešné poľnohospodárstvo. Na druhej strane, ak predstavuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, je extrémne dôležité zabezpečiť, jej čistotu.
Na záver si dovolím malú úvahu.
Už biblia pozná pojem 7 rán pre Egypt. Až potom niekto pochopil, že musí zmeniť svoj postoj.
Dlhoročný nezáujem zodpovedných
je rana číslo šesť. Kam skutočne smerovali
peniaze a na čo boli použité počas dvoch programových období predstavuje pomyselnú
siedmu ranu. Ďalšiu ranu už tento sektor nezvládne. Teda zvládne, ale následky budú pretrvávať ďalších 30 rokov.
Viete si predstaviť, že naša pitná voda nebude pitná ? No ja nie. Ak ste mali možnosť navštíviť krajiny ako Egypt, pochopíte aké máme šťastie. To, čo berieme ako samozrejmosť, úplne tak byť nemusí a v okolitom svete ani nie je. Pre niekoho má voda cenu zlata. A mala by ju mať pre každého z nás....Ak si však pripočítate možnú kontamináciu pôdy na R7.....ktorá mimochodom putuje naprieč celým Žitným ostrovom, pochopíte ako systematicky ničíme to, to si nevážime.
Nestačilo už ?
