Francúzsko by mohlo zmeniť svoj postoj k podpore Ukrajiny. Spojené štáty diskutujú o možnej výmene územia Donbasu za členstvo Ukrajiny v NATO, ale aj o ďalších scenároch ukončenia vojny. Donald Trump medzitým hovorí o úspešných rokovaniach s Vladimirom Putinom, Turecko kritizuje bezpečnostný systém Severoatlantickej aliancie a Lotyšsko pripravuje nové obmedzenia používania ruského jazyka.
Zahraničné médiá sa venujú viacerým udalostiam, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť vzťahy medzi západnými krajinami. Vo Francúzsku vyvoláva možná zmena politického vedenia otázky o budúcej podpore Ukrajiny. Spojené štáty zvažujú rôzne možnosti ukončenia vojny, zatiaľ čo Turecko upozorňuje, že súčasný bezpečnostný systém NATO dostatočne nezohľadňuje jeho záujmy.
Európske médiá zároveň informujú o nových plánoch na obmedzenie používania ruského jazyka vo verejnej komunikácii v Lotyšsku.
Francúzsko sa môže od Kyjeva odvrátiť
Denník Politico upozorňuje na blížiace sa prezidentské voľby vo Francúzsku, ktoré sa uskutočnia na jar 2027.
Podľa prieskumov verejnej mienky by do druhého kola mohli postúpiť predstaviteľka krajnej pravice Marine Le Penová a krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon. Obaja kritizujú NATO a ich postoje k vojne na Ukrajine sa výrazne odlišujú od politiky súčasného prezidenta Emmanuela Macrona.
Le Penová tvrdí, že zložitá finančná situácia Francúzska neumožňuje pokračovať v podpore Kyjeva v doterajšom rozsahu. Mélenchon zase kritizuje ukrajinské útoky na ciele v ruskom tyle a vyslovil sa za referendum v Donbase.
Takéto postoje vyvolávajú obavy aj v ďalších európskych metropolách.
V Nemecku sa podľa denníka snažia na možné politické zmeny pripraviť vopred. Spolkový kancelár Friedrich Merz navrhuje zakotviť dlhodobé financovanie Ukrajiny do budúceho rozpočtu EÚ a rozhodovať o ňom kvalifikovanou väčšinou. Takýto postup by mal zabrániť tomu, aby pomoc zablokovala vláda jedného členského štátu.
Donbas výmenou za NATO? Scenáre, o ktorých diskutujú USA
Denník The Wall Street Journal informuje o možných scenároch urovnania konfliktu, o ktorých osobitní vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner a Steve Witkoff diskutovali počas neverejných rokovaní s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi.
Podľa týchto informácií jeden zo scenárov predpokladá, že Kyjev sa vzdá zostávajúcej časti Donbasu, ktorú má pod kontrolou, výmenou za plnohodnotné členstvo Ukrajiny v NATO.
Ďalšou možnosťou je zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie. V takom prípade by si Ukrajina ponechala kontrolu nad územím, ktoré v súčasnosti ovláda, a získala by bezpečnostné záruky na základe medzinárodnej dohody so Spojenými štátmi, prípadne aj s európskymi krajinami.
Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery je Trumpova administratíva pripravená tieto možnosti skutočne presadzovať.
V rámci NATO navyše neexistuje jednotný postoj k členstvu Ukrajiny, pričom rozšírenie aliancie si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov.
Moskva už dala najavo, že takéto riešenie automaticky neprijme. Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že pre Rusko je neprijateľné dokonca aj akékoľvek „kvázičlenstvo“ Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
Trump hovorí o pokroku, vojenské útoky však pokračujú
Na pozadí diplomatických snáh o ukončenie vojny Donald Trump informoval o úspešných rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré sa uskutočnili v Číne.
Podľa agentúry Reuters americký prezident pozitívne hodnotil vyhliadky na dosiahnutie dohody. Zároveň však odmietol podrobnejšie diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu pred uzavretím samotnej dohody.
Komentátor denníka The Washington Post David Ignatius upozorňuje na výrazný rozpor medzi pomalým tempom diplomatických rokovaní a pokračujúcou eskaláciou vojenských operácií.
Podľa jeho názoru pretrvávajúce boje komplikujú diplomatický proces a postupne zužujú priestor na dosiahnutie vzájomne prijateľnej dohody.
Turecko spochybňuje účinnosť bezpečnostného systému NATO
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas zasadnutia Plánovacej a rozpočtovej komisie tureckého parlamentu (TBMM) uviedol, že bezpečnostná architektúra vytvorená NATO v Európe nedokázala dostatočne ochrániť Ankaru pred hrozbami prichádzajúcimi z Blízkeho východu.
Podľa Fidana strategické záujmy Turecka presahujú európsky priestor, a preto súčasný bezpečnostný systém nezohľadňuje všetky riziká, ktorým krajina čelí.
Jeho vyjadrenia poukazujú na rozdielne bezpečnostné priority európskych členov aliancie a Turecka.
Ankara síce zostáva členom NATO, no jej geografická poloha a zahraničnopolitické ambície si podľa ministra vyžadujú širší prístup k bezpečnostným otázkam.
Lotyšsko pripravuje ďalšie obmedzenia používania ruského jazyka
Lotyšský portál Baltus Balss informuje o plánoch tamojších úradov postupne obmedziť používanie ruského jazyka vo verejnej komunikácii štátnych inštitúcií.
Minister kultúry Nauris Puntulis presadzuje, aby štátne úrady prestali komunikovať s občanmi v ruštine.
Program novej vlády počíta s vypracovaním právneho rámca pre takéto opatrenia, ktoré majú byť súčasťou širšej politiky obmedzovania ruského jazykového vplyvu.
Konkrétne opatrenia ani harmonogram ich zavádzania však zatiaľ neboli stanovené.
Preto je predčasné hovoriť o úplnom zákaze ruského jazyka vo všetkých štátnych inštitúciách. V súčasnosti sa obmedzenia týkajú iba niektorých úradov.