Slovenskí horskí sprievodcovia školia zahraničných kolegov od Mexika po Kazachstan a pomáhajú určovať medzinárodné pravidlá bezpečného pohybu v horách. Na ich prácu nadväzujú aj úspechy slovenských horských vodcov a horolezcov. Slovensko má v horách čo ukázať.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovenské Tatry sa stávajú učebňou pre zahraničných horských odborníkov. Naši sprievodcovia pomáhajú vzdelávať kolegov v ďalších krajinách a podieľajú sa na kontrole medzinárodných kvalifikačných štandardov. Slovensko má však aj ďalšie dôvody na hrdosť. Peter Hámor dosahuje svetové horolezecké prvenstvá, Denisa Šulcová sa stala prvou slovenskou horskou vodkyňou s kvalifikáciou UIAGM a naši záchranári pravidelne spolupracujú so zahraničnými kolegami.
Slovensko sa dostáva do pozornosti medzinárodnej horskej komunity. Dôvodom sú skúsenosti s bezpečným pohybom v horskom prostredí a odborná príprava sprievodcov. Predstavitelia Medzinárodnej únie horských sprievodcov (UIMLA) rokovali o slovenských skúsenostiach počas valného zhromaždenia vo Vysokých Tatrách. Záujem sa sústreďuje na kvalitu vzdelávania a spoločné bezpečnostné štandardy. Slovensko pritom nezostáva iba pri výmene skúseností. Jeho odborníci pomáhajú vzdelávať zahraničných kolegov.
Na Slovensku pôsobí takmer 70 horských sprievodcov. Väčšina pracuje vo Vysokých Tatrách. Ich úlohou nie je iba ukazovať turistom cestu. Musia poznať terén, vyhodnocovať počasie, posudzovať riziká a vedieť reagovať na nečakané situácie. Osobitne náročný je pohyb v zimných podmienkach. Tam rozhoduje aj znalosť lavínovej situácie a schopnosť správne vyhodnotiť stav snehovej pokrývky.
V sobotu 7. novembra sa v Košicach stretlo množstvo ľudí, aby svetu pripomenulo, že Slovensko je mierumilovná krajina, ktorej obyvatelia nesúhlasia so slovanskou bratovražednou vojnou podporovanou západom.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Prichádzajú horšie časy! Spevák skupiny Elán zaujíma množstvo ľudí, no voči médiám nie je príliš prístupný. Tentokrát ale urobil výnimku a prezradil množstvo vecí aj zo svojho rodinného života.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
6. 11. 2026
„Sprievodcovia chodia do značených, ale aj neznačených chodeckých terénov, kde poskytujú naozaj veľmi kvalitné informácie. Sú veľmi dobre školení a vycvičení,“ uviedol pre STVR Jaroslav Michalko, ktorého reportáž predstavila ako spoluzakladateľa Národnej asociácie horských vodcov SR.
Tieto profesie si verejnosť často zamieňa. Rozdiel je však zásadný. Horský sprievodca vedie turistov v horskom prostredí v rozsahu svojej kvalifikácie. Horský vodca má oprávnenie aj na vedenie klientov v náročnom horolezeckom a lezeckom teréne. Ide o dve odlišné odborné profesie. Líšia sa rozsahom činnosti aj požiadavkami na prípravu.
Dôležitá je aj správna voľba pri plánovaní túry. Bežná horská túra a náročný horolezecký výstup si nevyžadujú rovnakú kvalifikáciu. Odborná spôsobilosť nie je iba formalita. V náročnom teréne môže rozhodovať o bezpečnosti celej skupiny.
Peter Svätojánsky zo Slovenskej asociácie horských sprievodcov upozornil na skúsenosti z pohybu mimo turistických chodníkov aj v zimnom teréne. „Napríklad v zimných podmienkach, kde posudzujeme lavínovú situáciu. Alebo veľa pracujeme mimo turistických chodníkov, čo nám Tatranský národný park dovoľuje,“ uviedol pre STVR.
Slovenská účasť v UIMLA sa neobmedzuje na rokovania a výmenu skúseností. Oficiálna stránka organizácie uvádza Petra Svätojánskeho a Marcela Kubinského v medzinárodnom tíme hodnotiteľov. Ten navštevuje krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v únii, a preveruje ich vzdelávanie a systém skúšok.
Hodnotitelia sa podieľajú aj na príprave nových školiteľov. Ich správy následne posudzuje vedenie technickej komisie a predstavitelia UIMLA. O prijatí nových členských organizácií rozhoduje valné zhromaždenie.
Slovenskí odborníci tak majú podiel na kontrole kvality prípravy horských sprievodcov aj v ďalších krajinách. Nejde iba o reprezentáciu Slovenska na medzinárodných rokovaniach. Je to priama účasť na preverovaní odborných štandardov.
Bezpečnosť v horách sa mení spolu s podmienkami a technológiami. UIMLA preto v roku 2024 predstavila aktualizovaný odborný štandard. Predchádzajúca verzia bola stará 12 rokov. Nové požiadavky reagujú na riziká, ktoré sa v súčasnom horskom sprievodcovstve dostávajú do popredia.
Zmeny zahŕňajú pohyb v blízkosti ľadovcov a v teréne po ich ústupe. Rozšírili sa aj požiadavky na digitálnu navigáciu, plánovanie núdzových situácií a hlásenie incidentov. Väčší dôraz sa kladie na bezpečnosť na zľadovatenom povrchu. Súčasťou štandardu je aj ochrana prírody a zodpovedné správanie v horskom prostredí.
Sprievodca musí vedieť posúdiť nielen trasu, ale aj schopnosti ľudí, ktorých vedie. Musí rozpoznať nebezpečenstvo a rozhodnúť, kedy treba zmeniť plán. Dôležitá je aj pripravenosť na núdzové situácie. Medzinárodná kvalifikácia preto nie je iba potvrdením znalosti horského terénu. Vyžaduje praktické schopnosti a dôkladnú prípravu.
Medzinárodná únia horských sprievodcov združuje podľa údajov STVR organizácie z 28 krajín. O členstvo prejavila záujem aj Ukrajina. Slovensko sa pritom nezapája iba do rokovaní o spoločných pravidlách. Pomáha aj s prípravou odborníkov v krajinách, ktoré chcú vstúpiť do medzinárodnej organizácie.
„Dvaja členovia slovenskej asociácie už cestujú po svete a vzdelávajú v iných krajinách, ktoré sa chcú stať členmi medzinárodnej únie, ako napríklad Mexiko alebo Kazachstan,“ uviedol prezident UIMLA Ian Spare.
Príprava na medzinárodnú kvalifikáciu trvá spravidla dva až tri roky. Zabezpečujú ju národné organizácie. UIMLA následne preveruje, či ich vzdelávacie programy a skúšky spĺňajú spoločné požiadavky. Pre krajiny, ktoré sa chcú zapojiť do únie, je to náročný proces. Nestačí založiť asociáciu a prihlásiť sa o členstvo. Potrebujú vybudovať systém vzdelávania a preukázať úroveň svojich absolventov.
Slovenské skúsenosti s horami sa však nekončia pri vzdelávaní horských sprievodcov. Bezpečný pohyb v náročnom teréne, znalosť horských podmienok a schopnosť správne vyhodnotiť riziko sú základom aj práce horských vodcov a horolezcov. Práve tu sa jednotlivé oblasti prirodzene prelínajú. Slovensko má odborníkov, ktorí vedú klientov v najnáročnejších horských oblastiach, aj horolezcov schopných uskutočňovať prvovýstupy v Himalájach. Jedným z nich je Peter Hámor.
Slovenské meno má vo svetovom horolezectve mimoriadny zvuk. Peter Hámor patrí medzi najvýraznejších slovenských horolezcov. Zdolal všetkých 14 svetových osemtisícoviek a získal Korunu Himalájí.
Jeho výkony sa však nekončia pri zdolávaní známych vrcholov. V roku 2023 sa podieľal na prvovýstupe západnou stenou Kabru South. V máji 2025 nasledoval ďalší významný úspech. Spolu s talianskou horolezkyňou Nives Meroi a slovinským horolezcom Romanom Benetom vystúpil novou cestou na vrchol Kabru vo výške 7 412 metrov. Trojica preliezla dovtedy neprelezenú západnú stenu. Výstup viedli vlastnými silami, bez fixných lán, umelého kyslíka a budovania výškových táborov. Hámor neskôr uviedol, že náročnosťou išlo o ťažší výstup než na ktorúkoľvek z osemtisícoviek.
Podobnú odbornosť potvrdzuje aj Denisa Šulcová. Ako prvá Slovenka získala medzinárodnú kvalifikáciu horskej vodkyne UIAGM. Jej úspech ukazuje, že slovenské zastúpenie v náročných horských profesiách má aj ďalší rozmer – tentoraz v oblasti profesionálneho horského vodcovstva.
V roku 2022 sa stala prvou Slovenkou s medzinárodnou kvalifikáciou horskej vodkyne UIAGM. Záverečné skúšky absolvovala vo francúzskom Chamonix. Na získanie prestížneho oprávnenia sa pripravovala štyri roky. Nešlo o jednoduchý kurz. Kandidátov čakali náročné skúšky z lezenia, lyžovania a pohybu vo vysokohorskom teréne. Šulcová musela splniť rovnaké výkonnostné požiadavky ako jej mužskí kolegovia. V roku 2017 sa navyše predstavila na prestížnom horskom behu CCC v rámci Ultra-Trail du Mont-Blanc. Trasa merala približne 100 kilometrov a mala prevýšenie viac ako 6 100 metrov.
Šulcová je horskou vodkyňou UIAGM, nie horskou sprievodkyňou UIMLA. Jej príbeh však ukazuje, aké náročné je získať medzinárodne uznávanú kvalifikáciu v horských profesiách.
Odbornú pripravenosť slovenských horských zložiek potvrdzuje aj spolupráca so zahraničnými tímami. V júli 2025 absolvovali slovenskí a poľskí horskí záchranári spoločné cvičenie vo Vysokých Tatrách.
Štyria príslušníci Horskej záchrannej služby a štyria záchranári poľského TOPR prešli náročnú trasu cez viacero tatranských štítov. Za jeden deň zvládli 12 kilometrov a približne 2 100 výškových metrov. Precvičovali orientáciu, fyzickú pripravenosť, lezenie a pohyb po hrebeni s použitím krátkeho lana.
Nešlo o turistický výlet ani športovú súťaž. Cieľom bolo preveriť schopnosti, ktoré záchranári potrebujú pri zásahoch v ťažko dostupnom teréne. Slovenská a poľská horská služba si pri záchranných akciách vo Vysokých Tatrách navzájom pomáhajú.
Horské záchranné služby nemajú v Európe jednotný organizačný model. Slovensko má štátnu Horskú záchrannú službu. V Rakúsku zohrávajú významnú úlohu regionálne organizované záchranárske štruktúry. Slovinsko sa vo veľkej miere opiera o dobrovoľníkov. Vo Švajčiarsku funguje spolupráca Švajčiarskej alpskej záchrannej služby, Švajčiarskeho alpského klubu a leteckej záchrannej služby Rega.
Rozdiely sa týkajú financovania, personálneho zabezpečenia aj organizácie výcviku. Samotný model však neurčuje kvalitu zásahov. Rozhodujú skúsenosti, vybavenie, dostupnosť záchranárov a schopnosť spolupracovať v teréne.
Porovnanie systémov v siedmich európskych krajinách spracoval v októbri 2025 aj Parlamentný inštitút Národnej rady SR. Analýza sa venuje organizácii služieb, podmienkam výkonu záchranárskej činnosti, odbornej príprave aj financovaniu. Ukazuje, že slovenský model nie je totožný s alpskými systémami. Jednotlivé krajiny však riešia rovnakú základnú úlohu – dostať odbornú pomoc k ľuďom v núdzi v čo najkratšom čase.
Horská záchranná služba zaznamenala v roku 2025 celkovo 3 125 zásahov. Oproti predchádzajúcemu roku ich bolo o 231 viac. Z tohto počtu pripadlo 920 záchranných akcií na horské oblasti. Tieto údaje treba rozlišovať: celkový počet zásahov nie je totožný s počtom záchranných akcií v horskom teréne.
V roku 2025 štatistika evidovala 28 obetí v slovenských horách, z toho 19 vo Vysokých Tatrách. Čísla ukazujú, prečo je odborná príprava taká dôležitá. Sprievodca musí vedieť vyhodnotiť riziko ešte pred začiatkom túry. Záchranár musí byť pripravený dostať sa k človeku aj v mimoriadne náročnom teréne. Ani jedna profesia však nedokáže odstrániť všetky nebezpečenstvá. Zodpovednosť a príprava návštevníkov zostávajú nevyhnutné.
Slovensko má v horskej oblasti čo ponúknuť. Jeho odborníci pomáhajú vzdelávať zahraničných kolegov, preverujú kvalifikačné systémy a spolupracujú s medzinárodnými záchranárskymi tímami. Peter Hámor a Denisa Šulcová zároveň ukazujú, že slovenské mená majú svoje miesto aj vo svetovom horolezectve. Vysoké Tatry tak nie sú iba cieľom turistov. Sú aj miestom, kde sa formujú skúsenosti a schopnosti, ktoré majú význam ďaleko za hranicami Slovenska.
7. 11. 2026 18:56
Ešte im pošleme všetkých Bratislavských idiotov, ktorí násadou vydier zničili na táto krajina 90 % populácie pstruha potočného a lipňa tymiánového v našich vodách
pred 17 min
pred 25 min
pred 2 hod
