Mlieko zdražie, no farmári stále strácajú milióny. Ludrová počíta s výpadkom tržieb 600-tisíc eur. Chovatelia žiadajú pomoc.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Lacné mlieko potešilo zákazníkov, slovenským farmárom však prinieslo vážne finančné problémy. Výkupné ceny sa po mesiacoch poklesu začínajú zotavovať. Náklady na výrobu zostávajú vysoké a sucho predražuje krmivo. Družstvo v Ludrovej očakáva výpadok tržieb 600-tisíc eur. Prvovýrobcovia žiadajú štátnu pomoc a varujú pred ďalším úbytkom chovov.
Ešte vlani dostávali slovenskí chovatelia za liter surového kravského mlieka viac ako 50 centov. Tento rok výkupná cena klesla pod 40 centov. Zlacnenie sa prejavilo aj v obchodoch. V lete sa liter polotučného mlieka dal kúpiť za 35 centov. V októbri už štátny porovnávač uvádzal najnižšiu cenu 47 centov. Teraz sa situácia obracia. Výkupné ceny začínajú rásť, no farmárom zostávajú výpadky z predchádzajúcich mesiacov. Lacnejšie mlieko v regáli totiž automaticky neznamená lacnejšiu výrobu.
Poľnohospodárske družstvo v Ludrovej ročne nadojí približne 4,5 milióna litrov mlieka. Pre pokles výkupných cien očakáva tento rok výpadok tržieb vo výške 600-tisíc eur. Predseda družstva Miroslav Štefček víta prvé známky obratu. Verí, že sa situácia stabilizuje a chovatelia budú môcť pokračovať vo výrobe za udržateľnejších podmienok.
Výpadok tržieb však nie je automaticky totožný s účtovnou stratou. Vyjadruje príjmy, ktoré družstvu podľa jeho odhadu pre nižšie ceny chýbajú. Výsledné hospodárenie závisí aj od ostatných nákladov a výnosov.
Podobné problémy majú aj ďalšie podniky. V Poľnohospodárskom družstve Kozárovce klesla výkupná cena z minuloročných 51 centov na 37 až 38 centov za liter. Predseda družstva Peter Repiský odhadol stratu približne na desať centov z každého litra. Pri ročnej produkcii 2,3 milióna litrov to predstavuje výpadok tržieb 230-tisíc až 250-tisíc eur.
Priemerná výkupná cena surového kravského mlieka dosiahla v septembri 2026 podľa Slovenského mliekarenského zväzu 39,08 centa za kilogram. Oproti augustu stúpla o 1,76 centa, teda o 4,7 percenta. Produkcia na Slovensku pritom zostáva vysoká. Podľa zväzu bola takmer o deväť percent vyššia než pred rokom. Spracovatelia očakávajú ďalší rast ceny približne o jeden cent za kilogram mesačne. V novembri by sa tak mohla dostať na 40 centov za kilogram. Ide o prognózu, nie o zaručený vývoj. Cena za kilogram sa navyše nesmie zamieňať s cenou za liter.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje výrobné náklady v roku 2026 na 57,7 centa za liter mlieka. Tento údaj sa vzťahuje na liter, zatiaľ čo výkupná cena uvedená vyššie je vyjadrená za kilogram. Presné porovnanie si preto vyžaduje zjednotenie jednotiek. Oba údaje však poukazujú na silný tlak na ekonomiku prvovýroby. Farmári musia platiť za krmivo, energie, pracovnú silu a veterinárnu starostlivosť. Tento rok ich situáciu zhoršilo sucho. Pri lucernovej senáži klesla úroda z 30 ton zelenej hmoty na hektár na 10,9 tony. Pri kukuričnej siláži dosiahla približne 18 ton na hektár, na najviac postihnutých plochách len 10 až 14 ton. Dodatočné náklady na krmivo komora vyčíslila približne na 600 eur na dojnicu ročne. Za celý sektor ide asi o 63,6 milióna eur. Ďalších približne 16 miliónov eur predstavuje nárast nákladov na pohonné hmoty.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka odhadujú, že ich straty za celý rok 2026 presiahnu 95 miliónov eur. Tento údaj sa týka prvovýroby, nie celého mliekarenského odvetvia. Od štátu žiadajú pomoc vo výške 30 miliónov eur. Peniaze majú pomôcť farmám preklenúť najťažšie obdobie a udržať výrobu aj v nasledujúcich mesiacoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva zvýšilo podporu chovateľov dojníc o takmer osem miliónov eur. Celková suma má dosiahnuť viac ako 35 miliónov eur. Nejde teda o novú mimoriadnu pomoc v celej tejto výške. Prvovýrobcovia napriek tomu upozorňujú, že podpora nepokryje celý výpadok príjmov.
Riziko sa prejavuje aj v počtoch zvierat. Podľa prieskumu poľnohospodárskej komory zvažujú oslovené podniky pri pokračovaní nepriaznivej situácie zníženie stavov o viac ako desaťtisíc kusov dobytka. Niektoré družstvá už začali počty zvierat obmedzovať. Ak bude tento trend pokračovať, následky pocíti celý potravinový reťazec. Menej dojníc znamená menšiu domácu produkciu surového mlieka a menej suroviny pre slovenské mliekarne.
Súčasná kríza zasahuje sektor, ktorý sa zmenšuje už roky. Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 klesol počet podnikov produkujúcich mlieko na 309. Počet dojníc sa znížil približne o polovicu, na 106 763 kusov. Nejde o pokles spôsobený výlučne tohtoročnou krízou. Je to dlhodobý vývoj, ktorý sprevádza rast úžitkovosti kráv. Celková dodávka mlieka do slovenských mliekarní sa v roku 2026 odhaduje na 863 miliónov litrov.
Chovatelia upozorňujú aj na investičný dlh a nedostatok pracovnej sily. Nízke výkupné ceny tak zhoršujú problémy, ktoré sa v sektore hromadili celé roky. Cieľom prvovýrobcov je udržať počet dojníc nad hranicou 100-tisíc kusov a zachovať domácu produkciu. Ďalšie znižovanie stavov by oslabilo schopnosť slovenských fariem zásobovať domácich spracovateľov.
Problémy sa nekončia na farmách. Spracovatelia musia nakupovať surovinu, vyrábať mliečne produkty a pokrývať náklady na energie, obaly, pracovnú silu a dopravu. Podľa Slovenského mliekarenského zväzu boli odbytové ceny konzumného mlieka v auguste 2026 medziročne nižšie o 20 percent. Rovnaký pokles zaznamenal pri syroch. Pri masle dosiahol 40 percent.
Zväz pripisuje tento vývoj aj tlaku obchodných reťazcov. Obchodníci však argumentujú nadbytkom mlieka na európskom trhu. Tieto vysvetlenia sa nevylučujú. Prebytok suroviny tlačí ceny komodity nadol, zatiaľ čo náklady na spracovanie zostávajú vysoké. Mliekarenský zväz upozorňuje, že ak spracovatelia nedokážu premietnuť vyššie náklady do cien hotových výrobkov, ich hospodárenie sa môže dostať pod ďalší tlak. Ide o stanovisko zástupcov sektora, nie o nezávisle potvrdené vysvetlenie všetkých cenových pohybov.
Pokles výkupných cien nie je iba slovenským problémom. Európska komisia uvádza, že dodávky mlieka v Európskej únii vzrástli do júna 2026 medziročne o 3,4 percenta. Za celý rok očakáva rast produkcie približne o 1,8 percenta. Vyššia ponuka vytvára tlak na ceny mliečnych komodít. Komisia zároveň upozorňuje, že letné horúčavy a sucho zvýšili náklady na krmivo a vodu a zhoršili kvalitu trávnych porastov. Ich negatívny vplyv na samotný zber mlieka však podľa jej hodnotenia pravdepodobne zostal dočasný.
Pre slovenských farmárov je rozhodujúca kombinácia nízkych výkupných cien a vysokých domácich nákladov. Situáciu navyše nemôžu vyriešiť sami. Sú súčasťou spoločného trhu, na ktorom sa stretáva produkcia z viacerých krajín.
Ak budú výkupné ceny ďalej rásť, mliekarne môžu potrebovať premietnuť vyššie náklady do predajných cien. To by znamenalo ďalšie zdražovanie v obchodoch. Presný rozsah ani tempo rastu však zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť.
Začiatkom roka 2023 stál liter polotučného trvanlivého mlieka v priemere 87 centov. Súčasné ceny sú stále nižšie. Pre farmárov však nie je rozhodujúca iba suma na cenovke. Potrebujú dostať za surovinu cenu, ktorá pokryje náklady na jej výrobu. Inak budú nútení znižovať stavy alebo chov úplne ukončiť.
Mierny rast výkupných cien je dobrou správou, no koniec krízy nepotvrdzuje. Ak majú slovenské farmy a mliekarne prežiť, potrebujú udržateľné ceny a podmienky, ktoré im umožnia plánovať výrobu na ďalšie roky. V opačnom prípade môže byť lacné mlieko iba krátkodobou výhodou, za ktorou zostane menej domácich chovov.
Slovenské mliekarstvo má potenciál na ďalší rast, no potrebuje stabilné podmienky, dostatok investícií a férovú konkurenciu. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč na výročnom kongrese Európskej mliekarenskej asociácie (EDA) v Bratislave zároveň upozornil, že navrhované financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte Európskej únie od roku 2028 nezodpovedá výzvam, ktorým sektor čelí.
Minister na kongrese Európskej mliekarenskej asociácie upozornil na nedostatočné financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte EÚ. „Je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme na jednej strane hovorili o rozpočte Európskej únie, ktorý má byť väčší o 800 až 900 miliárd eur, a na druhej strane mali poľnohospodári a potravinári dostať menej peňazí. Ak chceme zabezpečiť európsku potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, potrebujeme na to dostatok finančných prostriedkov a menej byrokracie," zdôraznil minister Takáč.
Tohtoročný kongres s témou „Európske mliekarenstvo: Lokálne korene a globálna konkurencieschopnosť" spája predstaviteľov európskeho mliekarenského sektora a vytvára priestor na diskusiu o jeho budúcnosti, investíciách, inováciách a konkurencieschopnosti.
Minister ocenil prácu slovenských farmárov a spracovateľov, ktorí zabezpečujú domácu produkciu a prinášajú na trh kvalitné mliečne výrobky. Slovenské mliekarne majú podľa neho technologické vybavenie aj kapacity na spracovanie väčšieho množstva domáceho mlieka. Podmienkou je však stabilná prvovýroba a ekonomicky udržateľné fungovanie celého sektora.
„Na Slovensku máme farmárov, ktorí sa starajú o svoje chovy, a mliekarne, ktoré dokážu domáce mlieko kvalitne spracovať. Záujem o slovenské výrobky existuje doma aj v zahraničí. Potrebujeme preto vytvoriť podmienky, aby sa viac mlieka vyrobeného na Slovensku spracovalo aj u nás. Keď funguje spolupráca medzi farmárom a mliekarňou, profituje z toho celý sektor aj naše regióny, v ktorých vznikajú pracovné miesta a zostáva pridaná hodnota," uviedol minister.
Slovenské mliekarstvo však čelí dlhodobému poklesu počtu dojníc, vysokým výrobným nákladom a silnej konkurencii dovážaných výrobkov. Tieto faktory ovplyvňujú ekonomiku fariem aj rozhodovanie spracovateľov o ďalších investíciách. „Nemôžeme od farmárov a spracovateľov očakávať kvalitnejšie výrobky, modernejšie technológie a vyššie environmentálne štandardy, ak im nevytvoríme primerané podmienky. Farmár aj spracovateľ musia mať možnosť pokryť svoje náklady a investovať do budúcnosti," zdôraznil minister Takáč.
Jednou z hlavných tém ministrovho príhovoru bola budúca Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie od roku 2028. Minister upozornil, že podľa aktuálneho návrhu rozpočtu EÚ by Slovensko malo mať na poľnohospodárstvo k dispozícii menej finančných prostriedkov než v súčasnom období. Podľa jeho slov tak hrozí, že prostriedky určené priamo na sektor nebudú postačovať ani na pokrytie priamych platieb v potrebnom rozsahu.
Osobitne zdôraznil význam podpory potravinárstva, ktoré potrebuje investície na modernizáciu, automatizáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Privítal preto posun v rokovaniach smerom k zachovaniu potravinárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zároveň však upozornil, že samotné začlenenie bez dostatočného financovania nebude stačiť. „Pre mňa je tisíckrát podstatnejšie, aby sme mali v novom rozpočte viac peňazí na poľnohospodárstvo a potravinárstvo a dokázali zabezpečiť dostatok kvalitných potravín pre našich občanov. To je otázka potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Bez dostatočných investícií a menšej byrokracie nebude náš sektor schopný napredovať ani konkurovať producentom z tretích krajín," povedal minister.
Minister sa vyjadril aj k tlaku, ktorý na európskych producentov vytvárajú dovozy potravín z tretích krajín vrátane Ukrajiny. Podľa neho je potrebné hľadať také riešenia, ktoré zohľadnia potrebu pomoci Ukrajine, ale zároveň ochránia európskych poľnohospodárov a potravinárov pred neprimeraným konkurenčným tlakom. „Pomáhajme Ukrajine, ale nie na úkor toho, aby sme ohrozovali európsku potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. Naši farmári a spracovatelia musia mať férové podmienky, aby dokázali vyrábať kvalitné potraviny a obstáť v konkurencii," zdôraznil minister Takáč.
Podľa ministra je budúcnosť európskeho aj slovenského mliekarstva spojená s dostatočným financovaním, predvídateľnými pravidlami, znižovaním administratívnej záťaže a podporou investícií. Cieľom je, aby sa na Slovensku vyrábalo a spracúvalo viac domáceho mlieka a aby kvalitné slovenské výrobky zostali dostupnou a konkurencieschopnou súčasťou trhu.
Výročný kongres EDA v Bratislave vytvára priestor na výmenu skúseností a hľadanie spoločných riešení pre budúcnosť európskeho mliekarenského sektora.
POLICAJNÁ AKCIA SOMELIÉR! Na strednom Slovensku zadržali muža. TU JE dôvod
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Prečo sa Tomáš Taraba stavia proti Filipovi Kuffovi?
Najnovšia zmena nálady prezidenta otvára diplomatické možnosti v otázkach Ukrajiny a Iránu.
Len 0,003 % populácie, no milióny ton emisií!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
25. 10. 2026
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.