Pred 20 rokmi nás opustil milovaný otec biskup a mariánsky ctiteľ Pavol Hnilica, SJ
Kedy si pozrieme film o strhujúcom živote exilového biskupa umlčanej Cirkvi, nebezpečne blízkeho poradcu pápeža, fatimského apoštola a spolupracovníka sv. Matky Terezy?
Autor: Vanda Rybanská
Publikované:
Čas čítania: 6 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Na snímke pápež Ján Pavol II. a biskup Pavol HnilicaFoto: Archív P.H.
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
októbra 2006 vo veku požehnaných 85 rokov zomrel v Nových Hradoch (Česko) neúnavný rímskokatolícky biskup Mons. Pavol Mária Hnilica, ktorý podstatnú časť svojho hrdinského života musel z politických dôvodov stráviť v zahraničí.
Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v chudobnej roľníckej rodine ako najstarší z ôsmich detí v maličkom Uňatíne (okres Krupina). Navštevoval školy v Krupine i v Kláštore pod Znievom.
V júli 1941 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej (SJ - jezuiti) v Ružomberku. Po ňom maturoval, z dôvodu blížiaceho sa prechodu frontu, v Trnave už vo februári roku 1945, následne odišiel študovať filozofiu do Brna a neskôr do Děčína. Na štúdium teológie sa vrátil do Trnavy, kde v kláštore zažil násilný zásah štátu proti reholiam - Barbarskú noc z 13. na 14. apríla 1950. Prepadnutí rehoľníci boli odvezení do koncentračného tábora v Jasove a neskôr premiestnení do Podolínca, v septembri do Pezinku. Keďže mal 9. októbra 1950 nastúpiť na vojenský výcvik, z Pezinka ho koncom septembra prepustili. Ihneď po prepustení odcestoval do Rožňavy, nakoľko mu bolo známe, že rožňavský biskup tajne svätí kňazov.
27-ročný biskup v utajení
"V týchto ťažkých časoch, za dramatických okolností, bol Pavol Hnilica biskupom Róbertom Pobožným na infekčnom oddelení rožňavskej nemocnice 29. septembra 1950 tajne vysvätený za kňaza. Aby sa zachovala kontinuita Cirkvi, bol 29-ročný Pavol Hnilica z rozhodnutia rehoľných predstavených vzápätí 2. januára 1951 opäť biskupom Pobožným vysvätený dokonca za biskupa rímskokatolíckej cirkvi. Polícia mu však rýchlo prišla na stopu, kedykoľvek ho mohli zatknúť," spomína spolubrat dp. Ján Košiar. V tejto situácii biskup Hnilica tajne vysviacal rehoľníkov, ktorí po zatvorení kláštorov tajne dokončili teologické štúdium a tak už 24. augusta 1951 vysvätil za biskupa jezuitu Jána Chryzostoma Korca (vtedy 27-ročného!).
"Dňa 4. decembra 1951 sa biskupovi Hnilicovi s pomocou Františka Revesa podarilo cez rieku Moravu ujsť na Západ. Keď prišiel do Ríma, podal o situácii v komunistickom svete pápežovi Piovi XII. obšírnu správu, ktorá knižne vyšla v roku 1954 v deviatich jazykoch (po slovensky až v r. 2006)," zaznamenal ďalej exredaktor Vatikánskeho rozhlasu o. Ján Košiar. V Ríme navštevoval aj prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite, aby si prehĺbil svoje teologické štúdium.
Alarm na Vatikánskom koncile
Zverejnenie biskupskej hodnosti o Hnilicu sa stalo až po rokoch na rozhodnutie pápeža Pavla VI. cez 2. vatikánsky koncil, kde biskup Hnilica aj vystúpil 26. septembra 1965. Okrem iného vtedy tam povedal: „Na prvom mieste nech si otcovia uvedomia skutočnosť, že tretina sveta je pod vládou ateizmu a že hrozí nebezpečenstvo, že celý svet padne do jeho moci, ako je to v programe stúpencov ateizmu. Ateizmus je najvážnejším bludom dnešných čias a najťažšou chorobou ľudstva, lebo sa radikálne stavia proti Bohu a jeho uctievaniu. Preto by mal byť jedným z hlavných problémov Koncilu,“ cituje o. Košiar.
Biskup Hnilica sa stal blízkym spolupracovníkom poľského pápeža Jána Pavla II. "Mal na neho vplyv až do takej miery, že mu niektorí biskupi vo Vatikáne, ktorí nesúhlasili s jeho názormi, načas znemožnili stretať sa s pápežom. Dokonca pracovali na tom, aby bol z Vatikánu „odídený“, najlepšie za more, do Kanady. To sa, našťastie, neudialo," napísal Štefan Chrappa.
Na Slovensku bol plne obdivovaný, čo dokazuje aj básnická pocta pri príležitosti jeho 50-tky aká sa naposledy dostala jeho staršiemu spolubratovi Andrejovi Hlinkovi:
Báseň pre biskupa Pavla HnilicuFoto: Lúč
Nebezpečný separatista
Vplyv a dosah biskupa na svetové dianie, minimálne v Európe, si uvedomovali aj eštebáci, ktorí ho sledovali aj počas jeho exilu v cudzine. Nasadený agent po rozhovore s biskupom Hnilcom okrem iného zapísal: „Biskup chcel vedieť, kto dnes predstavuje najviac protináboženských bojovníkov? Pýtal sa na mená osôb, kto sa skrýva za článkami v Pravde, ktoré ho napadli. Osobne nevie, či sa má brániť a ako? Sám sa chce vrátiť domov, len by chcel vedieť, za čo by ho postavili pred súd, aj by sa nechal súdiť, ale musel by mať záruku, že ide o spravodlivý súd, ktorý by akceptoval aj obranu, pripustil svedecké výpovede a nebol vedený tendenčne, ako v období deformácií súdnictva.
Exilové cirkevné kruhy majú záujem o dianie v Č-SSR, najmä so zreteľom na Slovensko, pri čom sa u nich zreteľne prejavujú separatistické snahy. Napriek tomu, že sa navonok cirkevná emigrácia snaží dištancovať od politického diania, je zrejmé, že sa plne zapája do podvratnej činnosti proti Č-SSR,“ cituje publicista o. Košiar z Archívu bezpečnostných složek , Fond H, signatúra H-530.
Biskup Hnilica bol veľkým mariánskym ctiteľom a apoštolom fatimského posolstva. "Hlavnou témou jeho kázní a konferencií bol odkaz Panny Márie z Fatimy: Modlite sa za obrátenie Ruska. Mnohým kresťanom na Západe otvoril oči a presvedčil ich, že je to jediná možná cesta pre budúcnosť: vziať vážne fatimské posolstvo a modliť sa, milovať, dúfať a obetovať sa za tých, ktorí to nerobia," dosvedčil mariológ o. Ján Košiar. „Na konci zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce, Rusko sa obráti a svetu bude dopriaty čas pokoja...“, povedala Panna Mária trom malým deťom v portugalskej Fatime v roku 1917.
Na túto žiadosť Panny Márie i pápeža Jána Pavla II. biskup Hnilica24. marca1984 priamo v moskovskom Kremli v chráme opäť tajne (počas prehliadky) zasvätil celé Rusko Panne Márii.
Z emigrácie sa vrátil na Slovensko hneď po novembrovom páde režimu už na Vianoce 1989. Biskup Hnilica úzko spolupracoval s Chiarou Lubichovou a jej hnutím Fokoláre, a aj s matkou Terezou z Kalkaty. V roku 1968 pomohol matke Tereze založiť jej prvý dom v Ríme a na Slovensku v Čadci (1991).
Leto roku 2006 trávil biskup Hnilica v kláštore Božieho Milosrdenstva v južných Čechách na Nových Hradoch, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. Bol pochovaný 18. októbra 2006 v krypte v katedrále Jána Krstiteľa (Univerzitné námestie) v Trnave.
V roku 2013 bola v interiéri katedrály umiestnená pamätná tabuľa, zobrazujúca aj biskupský znak, za ktorého ktorého centrum si Pavol Hnilica popri kríži vybral samozrejme mariánsku Pietu:
Pamätná tabuľa biskupa Pavla M. Hnilicu v TrnaveFoto: Ladislav Barabás, vets.cz
Nápisom spoločný aj pre biskupa Petra Dubovského, SJ (+ 2008) uvádza: "V tejto katedrále odpočívajú v Pánovom pokoji a v posledný deň s Kristom vstanú z mŕtvych biskupi umlčanej Cirkvi. R.I.P."
"Dnes, keď je Rusko opäť vo vojne, je výzva Panny Márie i odkaz biskupa Pavla "Modlite sa za Rusko", veľmi aktuálna. Ktovie, ako by hodnotil dnešnú slovenskú i svetovú situáciu, keď po pandémii koronanavírusu sa nám zdalo, že sa vrátime do normálu, ale aby nám príliš dobre nebolo, na východ od nás dunia kanóny...," uzavrel duchovný PV ZPKO Ján Košiar.
Trnava 17. októbra
Životný príbeh biskupa Hnilicu má všetky atribúty pre akčný film, ktorý by mohol ukázať aj vzor zodpovednosti, lojálnosti a boja za pravdu v hraničných situáciách aj neveriacej časti slovenskej mládeže. Miesto toho sa aj zo štátnych zdrojov financovali 2 filmy o najmasovejšom slovenskom vrahovi Mikulášovi Černákovi - dokonca so zatajeným plánom podporiť jeho predčasné prepustenie z "doživotného" trestu. (Skoro sa to podarilo, o rok bude repete.)
Činorodé kňazstvo, odvaha a húževnatosť biskupa Hnilicu s vďakou ožijú aspoň v sobotu 17. októbra 2026, kedy si svätou omšou o 10.30 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave pripomenieme 20. výročie odchodu J. E. Mons. Pavla M. Hnilicu, SJ do domu Nebeského Otca. Celebrovať bude jeho spolubrat emeritný arcibiskup Mons. Ján Babjak SJ:
Die Welt: Ukrajina je „drvená“ proti Rusku, zatiaľ čo Nemecko a NATO sa pripravujú na vojnu
Podpora Ukrajiny medzi Nemcami klesá. Die Welt píše, že Ukrajina dáva Nemecku a NATO čas na obnovu vojenských kapacít a prípravu na možnú konfrontáciu s Ruskom.