V tomto spore je právo na strane Ľuboša Blahu, nie Aktualít! - tvrdí právnik (VIDEO)
Advokát a bývalý sudca David Lindtner upozorňuje na fakt, že prokuratúre ľudia nedôverujú aj kvôli jej nekonzistentnosti a politizácii.

Advokát a bývalý sudca David Lindtner upozorňuje na fakt, že prokuratúre ľudia nedôverujú aj kvôli jej nekonzistentnosti a politizácii.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Advokát David Lindtner v rozhovore s Mimi Šramovou reagoval na spor, ktorý vznikol po „nedopatrení“, keď Aktuality zverejnili údaje o nehnuteľnosti europoslanca Ľuboša Blahu. Novinár Aktualít Tomáš Kysel v článku použil snímku z katastrálnej mapy, na základe ktorej bolo podľa Lindtnera možné identifikovať polohu Blahovho domu. Europoslanec následne reagoval zverejnením údajov o nehnuteľnostiach Kysela a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Lindtner v Rozhovoroch s Mimi Šramovou tvrdí, že z právneho hľadiska medzi oboma prípadmi nie je zásadný rozdiel, pretože išlo o informácie pochádzajúce z verejne prístupného katastra.
Lindtner vysvetlil, že slovenský kataster má údaje dostupné, je teda verejným registrom. Spoločnosť by sa ale mala dohodnúť na tom, či je zverejňovanie údajov z neho etické. Právnik tu vidí paralelu s prípadom Daniela Bombica pre údajne neoprávnené zverejnenie adresy novinárky. Keď však bola zverejnená inak neverejná Bombicova adresa, nikomu to neprekážalo. Lindtner tiež na fakt, že novinár má častokrát rovnaký dosah na verejné dianie, ako politik. Pre neho by teda tiež malo platiť, že znesie vyššiu mieru kritiky. Aj advokát s dlhou praxou v súdnictve upozorňuje na fakt, že prokuratúra je spolitizovaná.

Mestskí policajti žiadajú návrat protialkoholických záchytiek. V Bratislave evidovali 844 zásahov na urgentoch, nemocnice čelia útokom na zdravotníkov.

Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
Tento vedecký ostrov s rozmermi porovnateľnými s lietadlovou loďou bude odolný voči tajfúnom aj jadrovým výbuchom.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Tak sa nám opoziční spojenci opäť rozchádzajú!
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
Jeden príbeh zo života, ktorý hovorí za tisíc poučiek protislovenských denníkov o tolerancii
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...


Z domova
30. 7. 2026
Advokát vysvetlil, že slovenský kataster nehnuteľností je verejným registrom, prostredníctvom ktorého si ľudia môžu overovať vlastnícke vzťahy. Verejnosť má podľa neho prístup k menám vlastníkov, údajom o nehnuteľnostiach aj k právnym titulom ich nadobudnutia. „Slovensko sa rozhodlo, že kataster bude verejným registrom. Štát teda uprednostnil záujem na tom, aby si ľudia mohli overiť, s kým vstupujú do právneho vzťahu, od koho nehnuteľnosť kupujú alebo komu ju predávajú,“ vysvetlil Lindtner. Poukázal pritom na rozdiely medzi krajinami, keďže napríklad Rakúsko podľa jeho slov nemá rovnako otvorený systém, zatiaľ čo Chorvátsko umožňuje verejnosti prístup k obdobným údajom.
Za podstatné považuje, že nemožno neoprávnene sprístupniť informáciu, ktorú už predtým sprístupnil štát. „Ak máme verejný register, nemôžete znovu sprístupniť niečo, čo už sprístupnené je. Verejne dostupné údaje môže použiť Kysel, Blaha aj ktorákoľvek iná osoba,“ vyhlásil. Odlišná situácia by podľa neho nastala pri zdravotnej dokumentácii alebo údajoch získaných z neverejného zdroja. Upozornil ale, že právna prípustnosť ešte automaticky nerieši etickú a morálnu stránku zverejnenia adresy. Spoločnosť by sa podľa neho mala dohodnúť, či bude takéto informácie aktívne šíriť, alebo sa vzhľadom na bezpečnostné riziká zdrží ich medializácie.
Lindtner spor spojil s trestným stíhaním Daniela Bombica pre údajné neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej. Ako Bombicov právny zástupca tvrdí, že zverejnené údaje boli verejne dostupné a ich použitie preto nemalo byť kvalifikované ako trestný čin. „Daniel Bombic je za tento skutok opakovane kriminalizovaný od roku 2021, hoci údaje, ktoré zverejnil, si môže každý občan bez obmedzení vyhľadať na katastrálnom portáli. Dokonca sa tam nachádzajú aj informácie nad rámec toho, čo zverejnil,“ skonštatoval Lindtner. OČTK argumentovali tým, že Bombic údaje prevzal z rozsudku, a nie priamo z katastra. Takéto rozlišovanie považuje za právne nepodstatné, pretože výsledkom bolo zverejnenie rovnakej verejne dostupnej informácie.
Lindtner súčasne pripomenul prípad, keď bola v médiách zverejnená Bombicova adresa prenajatého bytu vo Veľkej Británii. Tá nepochádzala z verejného registra, napriek tomu však vyšetrovatelia vec neposúdili ako trestný čin. „Na jednej strane sa povedalo, že išlo o nedbanlivosť, konanie vo verejnom záujme a že trestné právo má byť použité až ako krajný prostriedok. Pri Danielovi Bombicovi používame tú istú argumentáciu, no napriek tomu je naďalej trestne stíhaný,“ upozornil advokát. V tejto veci preto obhajoba podala Generálnej prokuratúre návrh na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Lindtner odmietol argument, že zverejnenie adresy novinára je neprijateľnejšie než zverejnenie adresy politika. Novinár podľa neho nie je výlučne súkromnou osobou, pretože vstupuje do verejného priestoru, ovplyvňuje verejnú mienku a môže mať porovnateľný alebo väčší dosah než politik. „Ak politici musia čeliť vyššej miere záujmu o svoju osobu a majetkové pomery, prečo by tomu nemohli čeliť novinári? Aj novinár ovplyvňuje verejnú mienku, často minimálne s rovnakým dosahom ako politik,“ uviedol Lindtner.

Europoslanec podľa advokáta použil rovnaký prostriedok ako novinár, aby poukázal na dvojaký meter. „Nie je žiadny rozdiel medzi tým, čo urobil Kysel, a tým, čo urobil Blaha. Ani jeden sa podľa môjho názoru nedopustil trestného činu, pretože obaja pracovali s verejne dostupnými údajmi,“ vyhlásil.
Ako bývalý sudca a prokurátor a súčasný advokát tvrdí, že za tri desaťročia pôsobenia v justícii nezažil takú nízku mieru dôvery v rozhodovanie prokuratúry. Môže za to jej politizácia a nekonzistentnosť v rozhodovaní. „Právny štát nemôže fungovať spôsobom ‚aj tak sa dá, aj tak sa dá‘. Musí existovať konzistentnosť rozhodovania, predvídateľnosť práva a právna istota. Tie podľa môjho názoru v politicky a mediálne exponovaných prípadoch absolútne chýbajú,“ povedal Lindtner.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 6 min
pred 1 hod

pred 1 hod