Archeológovia odkryli pod Bazilikou Božieho hrobu starovekú záhradu, kameňolom a hrobky. Nález nápadne pripomína biblický opis.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Talianski archeológovia odkryli pod Bazilikou Božieho hrobu v Jeruzaleme starovekú krajinu, ktorá nápadne pripomína opis miesta Ježišovho pohrebu v Biblii. Našli opustený kameňolom, hrobky vytesané do skaly aj plochy s dokladmi pestovania rastlín. Výskum však zatiaľ nepotvrdil, že konkrétna hrobka patrila Ježišovi Kristovi.
Bazilika Božieho hrobu patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské pútnické miesta na svete. Podľa tradície stojí na mieste Ježišovho ukrižovania, pohrebu a zmŕtvychvstania. Taliansky tím archeológov pod vedením Francescy Romany Stasollovej z rímskej univerzity La Sapienza skúmal jej podzemie v rámci rozsiahlej obnovy podlahy. Výskum prebiehal postupne a záverečná kampaň sa uskutočnila v roku 2025.
Pod chrámom archeológovia rekonštruovali celú staršiu krajinu. Odkryli rozsiahly kameňolom, ktorého ťažba prebiehala vo viacerých etapách. Po ukončení ťažby sa časť priestoru postupne využívala na iné účely vrátane pestovania a pochovávania. Práve táto premena kameňolomu na poľnohospodársku a pohrebnú krajinu patrí k najdôležitejším výsledkom výskumu.
Plynárenský súboj s časom
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
Herci vraj vytrvajú a zvíťazia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Komentáre
31. 10. 2025
Zdroj: Facebook
V niektorých priestoroch sa nachádzali malé plochy vyplnené zeminou a ohraničené kamennými múrikmi. Palaeobotanické analýzy v nich identifikovali pozostatky obilnín, hrozna, fíg a tráv. Vedci zároveň našli drevo viniča a palynologické analýzy naznačili možnosť pestovania olivovníkov. Odborníci však upozorňujú, že tieto výsledky treba interpretovať opatrne a ďalšie datovanie ešte pokračuje.
Práve tu sa archeologický nález stretáva s opisom v Jánovom evanjeliu. Text hovorí, že na mieste ukrižovania bola záhrada a v nej nový hrob, do ktorého ešte nikoho nepochovali. Archeologický výskum ukazuje, že priestor pod dnešnou bazilikou skutočne nebol iba skalnatým kameňolomom. Po jeho využití na ťažbu nasledovalo obdobie, keď sa časť územia zmenila na obrábanú krajinu a neskôr na pohrebisko.
Významná je aj poloha lokality. V čase Ježišovho života sa nachádzala mimo mestského obvodu Jeruzalema. Archeologický výskum zároveň ukázal, že územie bolo neskôr začlenené do mesta. To je dôležité pri porovnaní s novozákonnými textami, ktoré miesto ukrižovania spájajú s okolím Jeruzalema a priestorom mimo jeho vtedajších hradieb.
Výskum zároveň priniesol obraz pohrebnej krajiny typickej pre dané obdobie. Hrobky boli vytesané priamo do skalného podložia, čo zodpovedá spôsobu pochovávania známeho z rímskeho obdobia v Judei. Samotná existencia takýchto hrobov však nie je dôkazom, že jeden z nich patril Ježišovi. Ide o archeologický kontext, ktorý pomáha vysvetliť, ako toto miesto vyzeralo v čase, keď mal byť Kristus pochovaný.
Jedna z najzaujímavejších otázok zostáva otvorená. V skúmaných priestoroch sa nenašiel priamy dôkaz spájajúci konkrétnu hrobku s Ježišom. Nie je tu nápis s jeho menom ani iný nález, ktorý by umožnil jednoznačnú identifikáciu. Ani prázdna hrobka sama osebe nemôže dokázať zmŕtvychvstanie.
Archeológovia však získali dôležité údaje o tom, čo sa na mieste nachádzalo ešte pred vznikom kresťanskej svätyne. Výskum potvrdil, že kameňolom sa rozprestieral pod podstatnou časťou dnešného chrámu a jeho priestor sa v priebehu stáročí opakovane menil. Odborníci tak dokážu sledovať cestu lokality od ťažby kameňa cez poľnohospodárske a pohrebné využitie až k monumentálnemu kresťanskému komplexu.
Zlom prišiel v rímskom období. Za cisára Hadriána bola časť územia prekrytá novou zástavbou. Neskôr, v 4. storočí, rímske stavby ustúpili kresťanskej monumentalizácii spojenej s cisárom Konštantínom. Výskum tak umožňuje sledovať, ako sa staršie vrstvy lokality postupne prekryli stavbami, ktoré napokon vytvorili základ dnešného posvätného areálu.
Výskum pritom neprebiehal iba ako klasické kopanie. Archeológovia využili stratigrafické skúmanie, archeobotanické a archeozoologické analýzy, geologické dáta aj digitálnu dokumentáciu. Práve kombinácia rôznych metód umožňuje rekonštruovať nielen jednotlivé nálezy, ale aj vývoj celej lokality.
A práve tu treba oddeliť archeológiu od senzácie. Výskum nepotvrdil, že archeológovia našli Ježišov hrob. Potvrdil však, že pod Bazilikou Božieho hrobu existovala v období pred vznikom kresťanského chrámu krajina s kameňolomom, neskorším pestovaním a pohrebnými priestormi. Jej podoba sa v niekoľkých dôležitých bodoch zhoduje s obrazom, ktorý opisuje Nový zákon.
Výsledky poslednej výskumnej kampane boli publikované ako predbežná odborná správa v časopise Liber Annuus. Samotní autori upozorňujú, že analýza materiálu pokračuje a viaceré interpretácie preto zostávajú otvorené. Definitívna odpoveď na otázku, či niektorá z odkrytých hrobiek skutočne patrila Ježišovi, tak stále neexistuje.
To však nemení význam objavu. Archeológovia po prvý raz dokážu oveľa presnejšie ukázať, ako vyzeralo miesto pod dnešnou Bazilikou Božieho hrobu v období pred vznikom kresťanskej svätyne. A práve táto staroveká krajina dáva novú váhu otázke, prečo raní kresťania spojili svoju tradíciu o Ježišovom pohrebe práve s týmto miestom.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
