Zahraničné médiá 28. augusta píšu o Trumpových slovách k možnému útoku Ruska na NATO, spore o zmrazené ruské aktíva a katastrofe v Nepále a Tibete.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Zmrazené zahraničné aktíva Ruska sú opäť ohrozené – Európska únia čelí výzvam, aby ich zabavila a odovzdala Ukrajine, ktorej finančná situácia sa podľa kritikov blíži k vážnym problémom. Medzitým Donald Trump komentoval obavy Európanov z možného ruského útoku na krajiny NATO. Americký prezident podobné scenáre odmietol s očividným podráždením: „Je mi to jedno.“ V Nepále a Tibete zároveň pokračuje pátranie po stovkách ľudí, prevažne turistoch, ktorí sa stali obeťami ničivých záplav po zemetrasení a lavíne.
Švédsko, Poľsko, Holandsko a Španielsko na podnet švédskej vlády poslali vedeniu Európskej únie list, v ktorom vyzývajú na opätovné zváženie možnosti „využitia“ zmrazených zahraničných aktív Ruska. Prostriedky by podľa podporovateľov iniciatívy mali byť použité na finančnú a vojenskú podporu Ukrajiny.
Podľa Financial Times ministri zahraničných vecí uvedených krajín adresovali svoje posolstvo šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a írskej vláde, keďže Írsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Autori listu žiadajú odborníkov Európskej komisie, aby opäť „analyzovali možnosti využitia ruských blokovaných rezerv“.
TAKTO CHCÚ VLÁDNUŤ SLOVENSKU? Opozícia sa háda ešte pred 17. novembrom
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
Otec dodržal sľub, syn na El Clásico nezabudne. Lenže nie tak, ako si obaja predstavovali
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Jeden príbeh zo života, ktorý hovorí za tisíc poučiek protislovenských denníkov o tolerancii
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Z domova
30. 7. 2026
Dôvodom návratu k tejto téme je podľa zahraničných médií rastúci tlak na financovanie Ukrajiny. Krajina je dlhodobo závislá od zahraničnej pomoci a jej rozpočtový deficit zostáva vysoký.
Väčšina zmrazených ruských aktív je uložená v belgickom depozitári Euroclear. Belgicko už v minulosti zablokovalo iniciatívy na ich priame zabavenie pre právne a finančné riziká. Obáva sa najmä možných súdnych sporov, straty dôvery investorov a širších dôsledkov pre európsky finančný systém.
Autori listu preto navrhujú „rozdelenie potenciálnych právnych a finančných rizík medzi všetky krajiny EÚ“. Tým chcú zmierniť obavy belgickej strany a získať jej súhlas. Ako by sa však takéto rozdelenie zodpovednosti prakticky uskutočnilo, zatiaľ nie je jasné.
Európska komisia sa zatiaľ obmedzila na vyjadrenie, že návrh preskúma. Kremeľ už reagoval a zopakoval, že zabavenie a použitie ruských aktív považuje za porušenie medzinárodného práva. Moskva zároveň avizuje, že na ochranu svojich záujmov využije všetky dostupné právne prostriedky.
V posledných rokoch európski lídri opakovane upozorňujú na možnosť budúceho ruského útoku na členské štáty NATO. Tieto obavy sú zároveň jedným z argumentov pre rast obranných rozpočtov a rozširovanie vojenských kapacít v Európe.
Diskusia zosilnela po návšteve šéfa CIA Johna Ratcliffa v Moskve, keď sa objavili špekulácie, že jeho cesta mohla súvisieť aj s varovaním Ruska pred prípadnými krokmi voči pobaltským štátom. Donald Trump tieto dohady odmietol.
Americký prezident sa sťažoval, že Ratcliffovej návšteve médiá venujú priveľkú pozornosť. Zároveň spochybnil predstavu, že by Rusko plánovalo útok na NATO.
„Nebudú útočiť na územie NATO,“ cituje Trumpa Axios.
Trump zároveň zopakoval, že šéf CIA nepriniesol do Moskvy žiadne „tajné posolstvo“. Stretnutie označil za bežný pracovný kontakt medzi americkými a ruskými spravodajskými službami.
Keď sa ho novinári následne pýtali, čo by sa stalo, keby Rusko uskutočnilo provokáciu voči niektorej z krajín NATO, prezident reagoval stručne: „Mne to vôbec neprekáža. Žiadny problém.“
Svetové médiá naďalej sledujú ničivé záplavy v Nepále a Tibete. Niekoľkometrová vlna bahna a vody zničila celé dediny a rieky sa vyliali z brehov. Katastrofu podľa predbežných záverov spôsobilo zemetrasenie, ktoré vyvolalo zosuv obrovskej masy skál a ľadu.
Ekonomické škody v regióne sa odhadujú na približne 1,3 miliardy dolárov. Oveľa vážnejšie sú však ľudské straty. Podľa najnovších údajov bolo potvrdené úmrtie viac ako 450 ľudí a približne 1 500 ďalších zostáva nezvestných. Významnú časť z nich tvoria turisti, najmä z Indie.
Približne 1 500 ďalších ľudí bolo z postihnutej oblasti evakuovaných. Zahraničné médiá uvádzajú, že medzi evakuovanými sú najmä zranení a traumatizovaní obyvatelia.
Bahno zničilo 35 cestných mostov a 45 visutých mostov, ako aj viac ako 40 kilometrov ciest. Poškodených bolo tiež 14 vodných elektrární. Veľký pozemný hraničný priechod medzi Nepálom a Čínou bol prakticky zničený.
Pre zničené cesty je pozemné spojenie s viacerými dedinami nemožné a záchranné operácie vykonáva nepálska armáda najmä pomocou vrtuľníkov. Nepálske úrady zároveň podľa dostupných informácií odmietli medzinárodnú pátraciu a záchrannú pomoc s tým, že situáciu zvládnu vlastnými silami.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 4 hod
