Sto eur za deň? Kňaz opísal, koľko môžu zarobiť žobrajúce matky s deťmi
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Pred kostolmi na Slovensku pravidelne žobrú ľudia s papierovým pohárom alebo natiahnutou rukou. Niektorí zachádzajú aj priamo do chrámov, kde oslovujú veriacich počas spovede či bohoslužieb. Oslovení kňazi hovoria o dotieravosti, krádežiach aj o žobrákoch, ktorí podľa ich skúseností poznajú svoje miesta a trasy.
Gvardián bratislavských kapucínov brat Tadeáš Chrvala upozorňuje na prípady, keď veriaci dajú žobrákom aj peniaze, ktoré sami potrebujú. „Niektoré babičky sú ochotné týmto ľuďom dať všetko, čo majú v peňaženke, a potom prídu za nami s tým, že tomu chudákovi vonku dali všetko a teraz nevedia, ako vyžijú do konca mesiaca alebo do dôchodku,“ hovorí.
Farár nitrianskeho Dolného kostola Pavol Zahatlan si všimol, že žobráci poznajú časy svätých omší. „Vedia, kde a kedy sú sväté omše, a zdá sa, že to majú aj podelené, kto smie žobrať na akom mieste. Bol som svedkom boja či zápasu o miesto pred naším kostolom,“ opisuje kňaz. Samotné žobranie pred kostolom mu až tak neprekáža. Problém má vtedy, keď ľudia chodia po chráme počas spovedania alebo adorácie a vyrušujú veriacich.
Europoslanec za Smer-SSD vysvetlil aj to, prečo je prinajmenšom čudné, keď sa nároková komisia zostavuje už počas prebiehajúceho konfliktu.
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
Keď mal 13, začal pracovať v športovom obchode. Keď mal 18, vlastnil prvý bar. Jozef Ráž ml. rozhodne nevyužíval výhody známeho priezviska.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Komentáre
31. 10. 2025
Podobnú skúsenosť má správca gréckokatolíckej katedrály v Prešove Daniel Galajda. V chráme alebo pred katedrálou podľa neho pravidelne žobre približne desať ľudí. Mnohí z nich majú v meste ustálený okruh. Začínajú na hlavnej vlakovej alebo autobusovej stanici, pokračujú do katedrály, potom do ďalších kostolov a deň končia v obchodnom centre.
Podľa Chrvalu niektorí ľudia, ktorí pri kostole žobrú, kradnú peniaze aj z kostolných pokladničiek. Dokážu ich vybrať bez poškodenia pokladničky. „Majú dokonca takú drzosť, že si v kostole schovávajú náradie na vyberanie bankoviek. My im ho zoberieme a o dva dni tam majú nové,“ hovorí kapucín.
Políciu podľa neho volajú opakovane. Zadržanie však znamená čakanie na hliadku a následne ďalší čas na polícii. Ľudí, ktorí v kostole žobrú alebo sa nevhodne správajú, môže polícia podľa Chrvalu vyviesť von.
S krádežami majú skúsenosť aj v prešovskej katedrále. Pri krstoch mimo liturgie musia kostol zamykať. Zmizli už aj darčeky pre rodičov a dieťa, ktoré si príbuzní nechali v zadnej časti chrámu. Pri svadbách preto na priestor pri vchode dohliada človek z farskej rady.
Riešenie vidia oslovení kňazi jednoducho: žobrákom peniaze nedávať. Chrvala upozorňuje, že ak človek dostane peniaze priamo do ruky, nemusí vyhľadať centrum pomoci, kde platia pravidlá a určitý režim.
V prešovskej gréckokatolíckej katedrále preto majú oznam, ktorým prosia ľudí, aby žobrákom nič nedávali. „Keď im niečo hodíte v snahe mať pokoj na modlitbu, dáte mu tým vlastne signál a príkaz, aby prišiel aj nabudúce,“ hovorí Galajda.
Podľa jeho skúsenosti 99 percent ľudí, ktorí pri katedrále žobrú, chce iba peniaze. Keď ich niekto nasmeruje na charitu, odmietnu. Niektorí sú podľa neho natoľko dotieraví, že im ľudia napokon dajú euro len preto, aby mali pokoj.
Kňazi sa zhodujú, že pokiaľ budú veriaci dávať peniaze, žobráci budú pred kostoly prichádzať. Zahatlan si spomína na svojho predchodcu, ktorý veriacich upozorňoval, aby ľuďom pred kostolom nevytvárali „krmelec“.
Galajda upozorňuje aj na matky s malými deťmi. Podľa jeho skúsenosti si matka, ktorá žobre s dieťaťom, môže vyžobrať až sto eur denne. Peniaze jej dávajú aj veriaci s nízkymi dôchodkami, ktorí sami obracajú každé euro, no sú naučení, že majú dávať almužnu.
„Takýto človek neodíde z ulice a neprestane žobrať,“ hovorí Galajda. Za problém považuje aj prípady, keď žobrú matky s malými deťmi alebo samotné deti, ktoré by mali byť v škole. Pýta sa, či si takúto situáciu nevšímajú príslušné úrady.
Chrvala upozorňuje, že veriaci často podliehajú pocitu, že človeku pred kostolom jednoducho musia pomôcť. „Dať peniaze človeku, ktorý stojí pred kostolom a žobre, nie je kresťanská povinnosť,“ hovorí. Podľa neho má almužna pomôcť človeku, ktorý sa dostal do biedy a potrebuje sa znovu postaviť na vlastné nohy. Ako príklad uvádza sociálne dielo Doma u kapucínov.
Podľa Chrvalu ľudia niekedy dávajú peniaze najmä pre vlastný dobrý pocit. „Prejavom ľudskosti je pristaviť sa, opýtať sa človeka, ako sa volá, a nadviazať s ním komunikáciu,“ hovorí. Podobne to vidí aj Daniel Galajda. Človeka s natiahnutou rukou sa podľa neho treba najskôr opýtať, čo potrebuje. „Do natiahnutej ruky mu môžeme vložiť kameň, chlieb alebo čokoľvek iné. On chce síce peniaze, ale čo s nimi urobí?“ pýta sa.
Nitriansky dekan Pavol Zahatlan dodáva, že niektorí veriaci žobrajúcim hovoria, aby išli pracovať. „No oni nepotrebujú rady, chcú peniaze,“ hovorí. Ľudí, ktorí žobrú pri kostole, podľa vlastných slov neskôr neraz stretáva v meste pod vplyvom alkoholu. Zároveň však upozorňuje, že ani pri ľuďoch, ktorí žobrú, netreba zabúdať na ich dôstojnosť. „Aj oni majú svoju dôstojnosť, ale i zranenia, sklamania, chyby, niekedy hnev i agresiu,“ hovorí.
Skúsenosť kňazov dopĺňa riaditeľ Nitrianskej diecéznej charity Juraj Barát. Už skôr pre Postoj povedal, že existujú žobráci s vypracovaným itinerárom, v ktorom majú viacero kostolov, fár a seminárov. Počas dňa ich postupne obchádzajú.
Riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš upozorňuje, že pri ľuďoch so závislosťou neexistuje jednoduchá odpoveď, či im peniaze dať alebo nie. Ak si človek nie je istý, ako budú použité, podľa neho je lepšie pomôcť niekomu, koho pozná a o kom vie viac. Kňazi aj charitní pracovníci sa napokon zhodujú aspoň v jednom: niekedy môže mať väčšiu hodnotu obyčajný rozhovor než pár centov vhodených do pohárika.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 7 hod
pred 7 hod
pred 8 hod
