V diskusii s Beátou Jurík Judita Laššáková zhodnotila toľko deklarovanú kybernetickú bezpečnosť skúsenosť vlastných asistentov, ktorým boli niekoľkokrát hacknuté ich dokumenty.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V diskusii s Beátou Jurík Judita Laššáková zhodnotila toľko deklarovanú kybernetickú bezpečnosť skúsenosť vlastných asistentov, ktorým boli niekoľkokrát hacknuté ich dokumenty.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Komentáre
31. 10. 2025
V stredu na poludnie sa v relácii Téma na ta3 stretli europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SSD) a poslankyňa NR SR Beáta Jurík (PS). Okrem výkladu článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa venovali aj kybernetickej bezpečnosti, či politickému využívaniu hybridných hrozieb.
Europoslankyňa upozornila na otázky spojené s pomocou napadnutému spojencovi a opísala skúsenosť svojich asistentov s únikom osobných dokumentov z Európskeho parlamentu. Kritizovala tiež európskych predstaviteľov, ktorí podľa nej pripisujú vlastné neúspechy vonkajším nepriateľom.
Laššáková v súvislosti s článkom 5 hovorila o právnom výklade, ktorý si nechal vypracovať americký Kongres. Ten dospel k výsledku, že pomoc spojencovi nemusí automaticky znamenať nasadenie americkej armády. „Jednoducho tam stačí akákoľvek pomoc, či už pôjde o deky, o prilby, satelitné snímky. Skrátka, že nemusí armáda USA pomôcť. Z toho sa odvíja aj vyjadrenie Roberta Fica,“ uviedla Laššáková. Konkrétny právny dokument ani rozhodnutie, na ktoré sa odvolávala, vo vyjadrení neidentifikovala.
Ako príklad možnej komplikovanej situácie spomenula vzťahy medzi Izraelom a Tureckom. Odvolala sa na vyjadrenie nemenovaného vyzývateľa Benjamina Netanjahua, ktorý podľa nej označil Turecko za „nový Irán“. Položila pritom otázku, ako by spojenci postupovali v prípade napadnutia Turecka Izraelom. Zdôraznila, že takéto situácie otvárajú problémy, ktoré by členské štáty museli riešiť za pochodu.
Výraznú pozornosť venovala ochrane citlivých údajov. „Členské štáty brutálne podcenili to, aby mali svoju kybernetickú bezpečnosť na vysokej úrovni,“ konštatovala. Ako príklad uviedla Európsky parlament a skúsenosť svojich asistentov. Podľa jej slov im parlament preplácal vybavovanie nových občianskych preukazov a pasov po hackerskom útoku, ktorý zasiahol ich dokumenty. Jednej asistentke sa to podľa Laššákovej stalo už druhýkrát, ďalšiemu asistentovi raz. „Všetky tieto dokumenty nejaký hacker napadol a Európsky parlament musel celému personálu preplácať nové občianske preukazy. A to sa bavíme o centre, ktoré by malo byť brutálnym spôsobom chránené,“ zdôraznila. Jej výhrada poukazovala na rozdiel medzi očakávanou úrovňou ochrany európskej inštitúcie a skúsenosťou jej asistentov.
„Ja naozaj netuším, čo sa pečie v Kremli, lebo fakt neviem, čo sa tam pečie. Ale keby som sedela na tom stolci, tiež by som si všimla, že v roku 2027 budú voľby, a netreba podceňovať aj to, že v roku 2027 sú voľby aj v Poľsku,“ povedala. Na hybridné hrozby možno nazerať rôznymi spôsobmi, pretože informácie o ich pôvode nie sú vždy jednoznačné. „Vy sa na tie hybridné hrozby môžete pozerať dvojakým spôsobom, keďže nevieme, odkiaľ sú, a keďže indície a informácie aj zo západných štátov Európy sú všakovaké,“ uviedla.
Laššáková následne prešla k širšej kritike európskych politikov s tým, že niektorí z nich prenášajú zodpovednosť za vlastné zlyhania na iných. „Samozrejme, že sú mnohí, ktorí svoju vlastnú neschopnosť pripisujú ostatným. Ja už som mala také vyjadrenie a stojím si za tým, že nikto iný nepotrebuje Vladimira Putina tak ako Ursula von der Leyenová. Ale takých predsedov vlád a takých premiérov je po Európskej únii strašne veľa,“ vyhlásila. Svoj názor spojila aj s porovnaním ekonomického postavenia Nemecka a Ruska. „Je veľmi ťažké vysvetliť svojim voličom, napríklad v Nemecku, ako je možné, že v parite kúpnej sily obyvateľstva je Nemecko šieste a Ruská federácia po všetkých tých sankčných balíčkoch štvrtá,“ dodala.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 42 min
pred 1 hod
pred 2 hod
