Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ako sa prejavuje spravodajský výcvik Petra Pavla v jeho práci na Pražskom hrade a v jeho konfliktoch s vládou Andreja Babiša (ANO)? Prezidentov bývalý spolužiak Pavel Beneš komentoval spor o summit NATO v Ankare a SMS vojnu s ministrom zahraničných vecí Petrom Macinkom (Motoristi). Tiež vysvetlil, kto ďalší radí prezidentovi a odkiaľ pravdepodobne pochádza.
Po prvýkrát hovoril bývalý spolužiak Petra Pavla, Pavel Beneš, pre kanál „To Be Clear“ počas prvého augustového týždňa. V exkluzívnom rozhovore Beneš hovoril o tom, ako prebiehala výučba na odbore Špeciálna škola spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády, a vysvetlil, prečo podľa jeho názoru nemožno tvrdiť, že výcvik bol zameraný na prípravu na kariéru budúcich diplomatov. Naopak, podľa neho účastníci štúdia od samého začiatku vedeli, že jedného dňa budú pracovať ako agentúrni pracovníci alebo ako odborníci pre vojenského atašé pri získavaní informácií v krajinách na druhej strane barikády.
Popísal proces výroby agentov v liberálnych médiách
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
STVR opäť prepúšťa! Končia aj dlhoroční pracovníci
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
1. 11. 2026
V druhej časti rozhovoru s Pavlom Benešom sa Bobošíková zamerala na to, ako vyzeralo pôsobenie Petra Pavla v armáde a aké kurzy absolvoval. Pavel Beneš sa preto vo svojich spomienkach najprv vrátil do deväťdesiatych rokov, konkrétne do roku 1992, keď generál Radovan Procházka vymenoval Petra Pavla, absolventa Špeciálnej školy spravodajskej správy, za svojho pobočníka. Práve tu mal podľa Pavla Beneša súčasný prezident Českej republiky získať základné znalosti o fungovaní armády a začať svoju vojenskú kariéru.
„Predtým, než sa stal prezidentom, zmenil svoju systémovú pozíciu 38-krát. Je toho veľa, je to pomerne rýchla kariéra,“ povedal Pavel Beneš, keď hovoril aj o kurzoch, ktorými musel Pavel prejsť a v ktorých sa podľa jeho názoru ďalej učil činnostiam súvisiacim so spravodajskou činnosťou.
V roku 1992 Petr Pavel absolvoval výcvikový program v oblasti strategického spravodajstva a v rokoch 1995 až 1996 sa zúčastnil ročného školenia pre veliteľov a štábnych dôstojníkov pozemných síl v Anglicku, ktoré organizovala Severoatlantická aliancia. „V skutočnosti sa pripravoval na nového spravodajcu v období novej demokracie,“ poukázal Pavel Beneš.
Ako sa však mohol predseda základnej organizácie KSČ a príslušník spravodajského kurzu, ktorý ešte spadal pod vojská Varšavskej zmluvy, tak rýchlo dostať do štruktúr NATO? Podľa Pavla Beneša sa to podarilo vďaka tomu, že naňho po roku 1989 nikto neuplatnil lustračný zákon, a on tak zrejme „preplával medzizákoním“. Bezpečnostnú previerku potom Petr Pavel získal podľa Benešových slov veľmi rýchlo a možno aj účelovo, bez toho, aby sa niekto dôkladne zaoberal jeho pôsobením v KSČ.
„Už v roku 1992 bola cesta otvorená a nikto nehľadal, či naňho uplatniť lustračný zákon alebo nie. Je otázkou, kde sa to vlastne stalo, ale pravdepodobne to bol generál Radovan Procházka, ktorý si ho vybral za pobočníka a túto previerku mu zabezpečil,“ špekuloval Pavlov bývalý spolužiak a dodal, že generál Radovan Procházka mal spolu so svojím pobočníkom Petrom Pavlom počas svojich ciest do Bruselu riešiť záležitosti týkajúce sa konverzie československej spravodajskej činnosti na demokratickú spravodajskú činnosť.
Počas rozhovoru sa Pavel Beneš venoval aj tomu, ako sa operatívne návyky zo štúdia prejavujú v priamom strete prezidenta Petra Pavla s vládou Andreja Babiša a ako vyzerá jeho výkon funkcie na Pražskom hrade.
„Stále má v sebe tú tvrdohlavosť. Má tendenciu využívať ju na to, aby si zlepšil pozíciu a vybudoval obraz, že jeho pravda je pravdou. A, bohužiaľ, teraz nedokáže odhadnúť, kedy svoju pravdu zverejniť,“ načrtol Pavel Beneš základný problém Petra Pavla. „Keby zostal vojakom, pravdepodobne by odviedol dobrú prácu. Ale v tejto chvíli mi bolo nepochopiteľné, že sa ako vojak stal bábkou,“ povedal Beneš v súvislosti s podľa neho nepochopiteľnými názorovými obratmi českého prezidenta, ktoré ilustroval na jeho postoji k situácii na Ukrajine. Podľa Beneša Petr Pavel v roku 2019 hodnotil situáciu v Rusku a na Ukrajine úplne inak než dnes.
„Nemá možnosť povedať svoj názor,“ zhodnotil Beneš prezidentovu súčasnú situáciu. Ak Petr Pavel svoj názor vysloví, rýchlo ho aj vezme späť. Podľa Beneša aj preto, že sa bojí a je podľa neho „ovládaný“. Vojak by sa takto nemal správať, usudzuje Beneš.
Počas spoločného štúdia sa Beneš a Pavel mali učiť aj takzvanému „legendovaniu“, teda tomu, ako sa správať v prostredí, v ktorom nemajú priamu mocenskú prevahu a chcú protivníka vmanévrovať do nevýhodnej pozície.
„V podstate vytvárate okolo človeka predstavu, že mu rozumiete a chápete, čo chce. Ale potom musíte psychologicky manévrovať, aby ste si ho dokázali otočiť. Petr Pavel tieto veci pravdepodobne pozná a vie, ako sa správať. Vie, že nemá zmysel ísť proti prúdu, keď nie je potrebné plávať. Vie, že v určitom momente musí byť tým, kto počúva. Na druhej strane však čaká na chvíľu, keď prestane počúvať,“ povedal Pavel Beneš.
Správanie Petra Pavla ďalej prezentoval aj na spore medzi ním a vládou Andreja Babiša o zložení českej delegácie na summite NATO v Ankare, ktorý sa konal 7. a 8. júla 2026. Vláda pôvodne rozhodla, že delegáciu povedie premiér, a prezidenta z nej vylúčila s odôvodnením, že zahraničnú politiku Českej republiky určuje vláda, na čo sa prezident Pavel obrátil na Ústavný súd. Ten následne predbežným opatrením nariadil vláde, aby Pavlovi umožnila účasť, a vďaka pozvaniu tureckého prezidenta Erdogana sa Petr Pavel na summite zúčastnil aj neformálnej večere lídrov členských krajín NATO.
„Zlovôľu“ prezidentovho postupu počas sporu s českou vládou vidí Pavel Beneš predovšetkým v tom, že Pavel podľa jeho názoru zneužil právomoci prezidenta, aby si presadil účasť na summite. Beneš poukázal na neobvykle rýchlu reakciu Ústavného súdu aj na skutočnosť, že nie každý má možnosť obrátiť sa priamo na tureckého prezidenta. Podľa Beneša sa tak opäť prejavila Pavlova snaha dosiahnuť svoje za každú cenu. V tomto prípade za cenu toho, že tým utrpela celá Česká republika, a to aj v očiach jej zahraničných spojencov.
Jeho bývalý spolužiak Beneš považuje za vôbec najnešťastnejší krok prezidenta Petra Pavla jeho postoj k otázke Sudetonemeckého krajanského združenia. Petr Pavel v máji udelil záštitu festivalu Meeting Brno, v rámci ktorého sa konal zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia. Po prvýkrát na území Českej republiky. „Toto by normálny človek neurobil. A myslím si, že to nebol jeho nápad,“ uviedol Pavel Beneš. Podľa neho Pavlovi zostala snaha presadzovať svoje názory a vystupovať ako vojak, nie vždy sa však rozhoduje správne.
Beneš sa potom pozastavil aj nad SMS vojnou Petra Pavla s ministrom zahraničných vecí Petrom Macinkom, keď prezident zverejnil správy, ktoré Macinka poslal jeho poradcovi Petrovi Kolářovi. Označil ich za pokus o politické vydieranie a vec odovzdal polícii. Pavel Beneš k tomu poznamenal, že ide jednoznačne o „prostriedok nátlaku na vynútenie pravdy“.
„Je to snaha všetko spolitizovať. Dnes už nie je dôležité, či má niekto pravdu, alebo nie. Okolo SMS bol obrovský rozruch a ako to dopadlo? Malá správa o tom, že polícia to odložila. A to je politika,“ uviedol Pavel Beneš.
Petr Pavel počas celého výkonu svojej funkcie vrátil parlamentu iba tri zákony. Koncom júla prezident využil svoje ústavné právo vetovať zákon, ktorým by sa menili niektoré zákony v oblasti verejných rozpočtov.
V súvislosti s využívaním veta a s váhaním prezidenta nad podpísaním rozpočtov Beneš vidí využívanie časového a psychologického nátlaku a určitého spravodajského plánovania. „Keď to nejde po dobrom, tak to pôjde po zlom. A to môže mať rôzne varianty. Môže to byť časový tlak aj psychický tlak… algoritmy správania sa prejavujú v celom živote. A on sa naučil – a jeho poradcovia to aplikujú – používať ich. Dnes sa pracuje s tým, že protivník sa musí dostať do stresu,“ vysvetlil Beneš a vytkol prezidentovi jeho prístup k súčasnej vláde.
Podľa neho ide prezidentovi predovšetkým o získanie strategickej výhody, keď protivníka zatlačí do časovej tiesne a následne čaká, až urobí chybu. „Keď čakáte na chybu, musíte byť trpezliví a vytvárať dojem, že vy ste ten dobrý. Navonok budete hovoriť, že chcete spolupracovať, ale v podstate pre to nič neurobíte,“ rozviedol Beneš jednu z možných variantov pôsobenia na psychiku publika, aby stálo na prezidentovej strane.
Prezidentovi jeho bývalý spolužiak v závere rozhovoru odporučil, aby bol sám sebou a prestal s psychologickými hrami. V súčasnosti si totiž podľa neho prezident Pavel necháva radiť od viacerých ľudí. Beneš rázne odmietol, že by malo ísť iba o jednu osobu, a to o Petra Kolářa. Podľa neho za prezidentovým obrazom stojí širší tím poradcov vrátane zahraničných odborníkov, pravdepodobne aj zo Spojených štátov.
„Myslím si, že tam je veľa zahraničných pracovníkov. Myslím, že na to, aby mu tu robili PR, bolo najatých niekoľko odborníkov zo Spojených štátov. Ale mali by mať na pamäti, že Česi nie sú takí hlúpi,“ povedal Pavel Beneš.
petstrecho
16. 8. 2026 07:41
V jednom sa Beneš mýli: Dobre povedal,že Česi nie sú hlúpi, ale sú vyscaní čo kriví ich chrbtice . Ti by až taký problém nebol ak je to z dôvodu sebazáchrany a prežitia, lenže oni sa aktívne zučastňujú na presadzovaní svojho amoralneho rozhodnutia a ich nepokora/nadutosť v režime„co je české to je hezké"stávaju sa ajtívnymi hlásateľmi tejto (ne)pravdy! Objavia v sebe hujerov! Viď voľby r.1946 a prebitie slovakov( 62% volilo DSS) vyšším počtom voličov, kde nám celoštátne presadili komunizmus... Potom v 89tom zase objavili v sebe rusofóbov a presadzovali aj pre slovakov bezbrehý kapitalizmus anglosaského typu!
pred 23 min
pred 12 hod
pred 12 hod
