Druhý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 378/2024 na neverejnom zasadnutí 1. júla 2026 rozhodol o prerušení konania a o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom položil prejudiciálnu otázku v tomto znení:
„Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“
V konaní ide o sťažovateľa narodeného na Slovensku, ktorý v súčasnosti žije a pracuje v Londýne. Vo Veľkej Británii sa zosobášil so svojím dlhoročným partnerom, čím sa stal naturalizovaným občanom Veľkej Británie. Túto skutočnosť oznámil Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Londýne, pričom zároveň uviedol, že keďže získal štátne občianstvo svojho manžela počas trvania ich spoločného manželstva, nestráca občianstvo Slovenskej republiky a ani ho nechce stratiť. Sťažovateľovi bolo doručené oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky spolu s výzvou na odovzdanie dokladov totožnosti Slovenskej republiky.