VIDEO: Na Rysy v šľapkách. Rodina s deťmi vyvolala búrku

Rodina s malými deťmi vyšla na Rysy v gumených šľapkách. Zostup po reťaziach v náročnom teréne natočil okoloidúci turista. Video sa rýchlo šírilo internetom a vyvolalo ostrú diskusiu. Jedna vec však zostáva mimo debaty: Rysy nie sú miesto, kde sa oplatí podceniť obuv ani schopnosti detí.

Zábery zo zostupu z Rysov zverejnil profil zameraný na dianie v Tatrách. Na videu je rodina s deťmi, ktorá schádza náročným úsekom v gumených šľapkách. Pod vrcholom pritom vedie chodník skalnatým terénom a na niektorých miestach je zabezpečený reťazami.

Video okamžite rozdelilo diskutujúcich. Jedni rodičov kritizovali za nezodpovednosť. Iní tvrdili, že samotná obuv ešte nemusí znamenať, že sa niečo stane. Objavili sa aj prirovnania k deťom v Himalájach, ktoré sa v lacnej obuvi pohybujú po horách. Problém takéhoto porovnania je jednoduchý. Rozhodujú podmienky, skúsenosti, terén a schopnosti konkrétneho človeka.

Diskusia sa pritom netýkala iba obuvi. Niektorí ľudia upozornili aj na to, že video zachytáva cudzie deti. Iní namietali, že tváre nie sú rozpoznateľné a zábery môžu poslúžiť ako varovanie. Samotné video však nemení nič na základnej otázke: boli deti na takúto trasu pripravené?

Rysy nie sú obyčajná turistická prechádzka

Rysy patria medzi náročnejšie turistické ciele vo Vysokých Tatrách. Skalnatý terén, strmé úseky a zaistené miesta si vyžadujú sústredenie. Situácia sa môže výrazne zmeniť aj po daždi, keď mokrá skala stráca časť svojej priľnavosti.

Že šmykľavý skalnatý terén nie je maličkosť, ukazujú aj aktuálne zásahy HZS. V júli 2026 napríklad záchranári zasahovali pri turistovi, ktorý sa vo Vysokých Tatrách pošmykol v náročnom teréne a po približne 150-metrovom páde utrpel smrteľné zranenia.

Neznamená to, že každý turista v nevhodnej obuvi automaticky skončí v problémoch. Znamená to však, že zbytočne znižovať rezervu bezpečnosti v náročnom teréne nemá veľký zmysel.

Zlá obuv môže byť problém

Horská záchranná služba na nevhodnú obuv upozorňuje dlhodobo. Andrea Drgoncová z Operačného strediska tiesňového volania HZS v roku 2019 uviedla, že mäkká obuv, ktorá nedostatočne chráni a nespevňuje členok, môže v nepriaznivom počasí na mokrých kameňoch podklzovať a viesť k výronom či zlomeninám.

To je podstatné aj pri šľapkách! Noha v nich nemá rovnakú oporu ako v pevnej turistickej obuvi a pri zostupe sa navyše zvyšuje riziko zakopnutia či podkĺznutia.

Nejde pritom o značku ani cenu. Na horách nerozhoduje logo na topánke. Dôležité je, aby obuv sedela, mala pevnú a protišmykovú podrážku a bola vhodná pre konkrétny terén.

HZS zároveň odporúča pred túrou sledovať počasie, prispôsobiť trasu schopnostiam celej skupiny a mať so sebou potrebnú výbavu. Nabitý telefón a tiesňová linka HZS 18 300 patria medzi základné veci, na ktoré by turisti nemali zabúdať.

Pri deťoch rozhoduje dospelý

Najväčší problém pri podobných výpravách nie je samotná odvaha dieťaťa. Dieťa často ešte nevie správne odhadnúť riziko. Nevie vždy rozpoznať, že je unavené. Môže preceniť svoje sily a podceniť následky jediného pádu.

HZS aj tento rok zasahovala pri deťoch v náročnom teréne. V máji pomáhala 12-ročnému chlapcovi a jeho otcovi, ktorí po prechode roklinou Suchá Belá zišli zo značeného chodníka a dostali sa do nebezpečného terénu.

Koncom mája zase záchranári ošetrovali 14-ročné dievča, ktoré si v Slovenskom raji poranilo členok a nedokázalo prejsť úsek zabezpečený rebríkmi.

A v apríli zasahovali pri päťročnom chlapcovi, ktorý počas túry začal trpieť vyčerpaním.

To je možno dôležitejšie než samotná internetová hádka o šľapkách. Rodič nemusí dokazovať, že dieťa zvládne to, čo zvládne on. Jeho úlohou je rozhodnúť, či konkrétnu trasu zvládne práve dieťa.

Stačí len jeden krok

Pri páde môže ísť o obyčajný odrený lakeť. Ale aj o zlomeninu, vážne poranenie hlavy alebo pád do exponovaného terénu. V horách navyše nemusí byť pomoc pri zranenom človeku okamžite. Preto má zmysel rozhodovať ešte pred nástupom na chodník. Pozrieť si trasu. Počasie. Kondíciu detí. Výbavu. A potom si povedať aj nepríjemnú vetu: „Dnes tam nejdeme.“

Nie je to prehra. Je to rozumné rozhodnutie.

Nejde o to, či sa na vrchol dostaneme. Ide o to, či sa odtiaľ všetci bezpečne vrátia. A v horách je niekedy najväčším prejavom skúsenosti práve rozhodnutie otočiť sa ešte včas.