Vojna o ležadlá pri hotelových bazénoch dostala nový rozmer. Brit Tom Caunce (31) zo Southportu už mal dosť dovolenkárov, ktorí si skoro ráno „rezervovali“ najlepšie miesta uterákom a potom na celé hodiny zmizli. Rozhodol sa im dať lekciu – na uterák nasypal svrbiaci prášok. Video z pomsty videli státisíce ľudí.

Scéna je známa z mnohých dovolenkových rezortov. Ešte pred raňajkami niekto položí uterák na ležadlo pri bazéne a odíde. Miesto zostáva celé hodiny „obsadené“, hoci na ňom nikto neleží.

Tom Caunce to počas rodinnej dovolenky na Malorke sledoval niekoľko dní. Keď ho ranné rezervovanie ležadiel prestalo baviť, rozhodol sa zakročiť po svojom.

Najskôr si vyhliadol uterák ženy, ktorá si podľa neho s manželom pravidelne blokovala rovnaké miesta. Nasypal naň svrbiaci prášok, no prvý pokus mu nevyšiel podľa predstáv. Žena po príchode uterák vzala a odišla ho vymeniť.

Caunce to skúsil znova. Na druhý deň, 7. júna, si nastavil budík na šiestu ráno a čakal. Vybral si biely hotelový uterák na jednom z rezervovaných ležadiel a prášok doň votrel tak, aby ho nebolo ľahko vidieť.

O pár minút prišlo škriabanie

Majiteľ ležadla sa podľa Cauncea vrátil až okolo pol druhej popoludní. Netrvalo dlho a začal sa škriabať.

„Asi po minúte som si všimol, že si začal škriabať nohy,“ opísal Brit. Približne po desiatich minútach muž vstal a skočil do bazéna. Keď vyšiel z vody, osušil sa tým istým uterákom. Podľa Cauncea sa potom začal škriabať po celom tele.

Opaľovanie napokon vzdal a zvyšok popoludnia strávil v tieni pod slnečníkom.

Caunce celú scénu nakrúcal a priznal, že mal problém udržať smiech. Svoj čin vysvetľoval frustráciou, ktorú podľa neho pozná množstvo dovolenkárov. Ak chce človek v niektorých rezortoch dobré miesto pri bazéne, musí vstávať prakticky za úsvitu.

Video nazbieralo približne 864-tisíc pozretí a viac ako 13-tisíc lajkov. Reakcie však neboli iba nadšené. Kým jedni Britovi tlieskali za pomstu „rezervátorom“, ďalší upozorňovali, že premiestniť cudzí uterák je jedna vec, nasypať naň bez vedomia majiteľa dráždivú látku už druhá.

Prečo sa vlastne bijeme o ležadlá?

„Uterákové vojny“ majú aj psychologické pozadie. Cestovná psychologička Barbara Horvatits-Ebnerová pre portál reisereporter.de vysvetlila, že za ranným obsadzovaním ležadiel nemusí byť iba sebectvo.

Úlohu zohráva aj obava, že človek zostane bez dobrého miesta. Keď vidí, že ostatní už uteráky rozložili, urobí to isté. Funguje aj jednoduchý pocit teritória. Uterák sa stane odkazom: toto miesto je moje.

Z banálnej dovolenkovej nepríjemnosti sa tak každé leto stáva malá vojna. Jeden vstáva o šiestej, aby si uterákom zabral ležadlo, druhý mu uterák premiestni a tretí už siaha po svrbiacom prášku.

Možno je na tom najabsurdnejšie práve to, koľko energie dokážeme minúť na miesto, kam sme si prišli oddýchnuť. Dovolenka má človeka zbaviť stresu, nie ho prinútiť nastavovať si budík na úsvit a strážiť kus plastu pri bazéne.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️