Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Plynárenský súboj s časom
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
Herci vraj vytrvajú a zvíťazia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Komentáre
31. 10. 2025
Doslova toxickým chemickým koktailom, ktorý hrozí znečistením podzemných vôd je skládka po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova / Istrocheme vo Vrakuni. Aktivisti, či regionálni politici na ňu roky poukazujú, problém s ňou má aj mestská časť a vyzerá to tak, že aj ministerstvo životného prostredia sa skutočne pustí do riešenia tejto environmentálnej záťaže, konštatuje Pravda.
Toxická skládka vznikala od roku 1966, keď sa do bývalého koryta Malého Dunaja vyvážal chemický odpad z CHZJD. Nachádza sa v nej približne 120-tisíc kubických metrov odpadu vrátane pesticídov, herbicídov, ropných látok či ďalších nebezpečných chemikálií. Už viac ako desať rokov sa štát pokúša nájsť spôsob jej odstránenia, no napriek viacerým sľubom sa sanácia doteraz nezačala. Napriek tomu, že toxický mrak sa šíri.
Po rokoch odkladov by sa sanácia toxickej skládky vo Vrakuni mohla konečne posunúť do realizačnej fázy. Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (SNS / Život-NS) pripravuje vyhlásenie verejného obstarávania na odstránenie jednej z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku. Podľa doterajších plánov by tender mal byť vyhlásený v roku 2027 a následne by sa mala začať samotná likvidácia skládky.
Súčasný minister odmietol pôvodne pripravovanú metódu enkapsulácie, teda uzavretia odpadu podzemnou tesniacou stenou, a presadil riešenie prostredníctvom termickej desorpcie. Tá spočíva v zahrievaní kontaminovanej zeminy na vysoké teploty, čím sa z nej odstránia nebezpečné látky. Cieľom je skládku odstrániť úplne, nie iba izolovať od okolitého prostredia. „Garantujem, že neprepadne ani cent. Všetky eurofondy na účel sanácie sú riadne zakontrahované. Realizácia má byť do roku 2029, teda tá finálna časť. Verím, že tento rok prídeme aj k vyhláseniu už verejného obstarávania na realizáciu samotnej Vrakune. Finančné prostriedky zazmluvnené sú. Naším cieľom je kompletne odstrániť vrakunskú skládku,“ Povedal Taraba ešte na jar.
„Za tie dva roky ani nezmizla skládka, ani sa nezačali žiadne výkopové práce. Stále sa len hľadá riešenie, ktoré ministerstvo považuje za to najlepšie,“ konštatuje starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc, ktorý privíta každé riešenie. Tých tu bolo už niekoľko, no obyvatelia sľuby počúvajú už roky. Ak by sa podarilo uskutočniť termickú desorpciu, považoval by ju za najlepšie možné riešenie, pretože by znamenala úplné zničenie nebezpečného odpadu. „Bolo by to spálenie toho chemického koktailu a úplné zničenie... ďalšie generácie by s tým nemali problém,“ vysvetľuje Kuruc. „Akékoľvek riešenie považujem za pozitívne. Len nech už začnú robiť,“ dodal. Pravdou tiež je, že voda zo studní v obci sa nesmie využívať na zavlažovanie záhrad či polí.
Kuruc upozorňuje, že stále nie je jasné, kde sa bude samotná termická desorpcia vykonávať. Za nevhodné považuje realizovať ju priamo v obývanej časti mesta a očakáva, že konkrétne technické riešenie predstavia odborníci spolupracujúci s talianskou spoločnosťou Sogesid. Určitú komplikáciu prinieslo aj rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, podľa ktorého bude potrebné celý zámer posúdiť v procese EIA ako jeden komplexný projekt. Starosta však verí, že ak bude príprava dobre organizovaná, nemusí to znamenať výrazné zdržanie.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 6 hod
pred 8 hod
pred 10 hod
