Dlho očakávaný samit NATO v Ankare je tu! Generálny tajomník aliancie Mark Rutte avizuje revolúciu v oblasti obranného priemyslu, zatiaľ čo Slovensko už vopred odmieta ďalšiu vojenskú podporu Kyjevu. Súčasťou samitu bude zbrojárske fórum, kde majú byť podpísané obchody za desiatky miliárd eur. ParlamentníListy.cz prinášajú detaily.
Hoci to hlavné sa dozvieme až v nasledujúcich dňoch a týždňoch, už teraz prenikajú informácie o tom, k čomu má na bezprecedentnom zbrojárskom fóre dôjsť. Po prvý raz nemá ísť len o diskusie a výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami z radov členských štátov NATO, ale o niečo oveľa hmatateľnejšie.
Zbrojári a štáty majú totiž uzavrieť obrovské kontrakty na nové zbraňové systémy určené na obranu aliancie aj ďalšie dodávky na Ukrajinu. „Ak aliancia pripravuje balík pomoci pre Ukrajinu, tak je logické, že sa k tomu musia uzavrieť nové zmluvy a že je to z veľkej časti vopred dohodnuté. Viem si predstaviť, že finančné prostriedky sú pre jednotlivé zbrojárske firmy cielene vypísané,” povedal portálu bezpečnostný expert Andor Šándor.
Európske štáty začali vo veľkom pumpovať peniaze do vojenských rozpočtov, a to v reakcii na opakované vyhrážky z Bieleho domu, že americkí daňoví poplatníci už nebudú financovať obranu starého kontinentu.
Administratíva Donalda Trumpa dala jasne najavo, že európske štáty sa majú o svoje bojové schopnosti postarať samy. Prinajmenšom v oblasti konvenčných zbraní. Trump hovorí o novej ére NATO a trvá na tom, že všetci spojenci musia do roku 2035 dávať na obranu minimálne 5 % HDP.
To európskych lídrov desí. A vymýšľajú spôsoby, ako zabrániť stiahnutiu Američanov z kontinentu a aspoň čiastočne splniť americké požiadavky. Na pokoji im nepridáva ani to, že americký minister vojny Pete Hegseth v júni spustil audit, na základe ktorého Biely dom rozhodne o ďalších krokoch. Hotový má byť do konca roka.
„Bude veľká tendencia – a to už predvádza Rutte, ako lezie Trumpovi do zadku – aby sa nestalo nič, čo by vykoľajilo Trumpa, a on tam urobil nejakú scénu. Dobre vieme, že nebyť toho, že samit hostí turecký prezident Erdogan, tak by tam Trump ani neprišiel. To ukazuje, čo si o Európe myslí. Nepochybne sa v tom odráža dlhodobo kritizovaná závislosť Európy od Američanov,” opisuje nálady v aliancii Šándor.
Preto šéf NATO Mark Rutte urobil zo zbraňovej produkcie hlavnú prioritu nadchádzajúceho samitu. Hovorí priamo o „revolúcii v obrannom priemysle”. Európania majú údajne sľúbiť rozsiahle investície do protivzdušnej obrany, dronov a tiež rakiet s dlhým doletom. Práve tie totiž Američania už skôr odmietli poskytnúť európskym spojencom aj Ukrajincom.
Podľa Andora Šándora sa účastníci budú snažiť zachovať dojem jednoty. „Bude snaha neukazovať príliš veľkú roztržku. To možno dosiahnuť tým, že Európa skutočne prevezme veľký diel zodpovednosti. A teraz vzniká otázka, ako sa bude schopná dohodnúť, čie zbrane bude kupovať. Francúzi nepochybne nebudú nadšení, keď to budú americké zbrane. Tieto veci tam budú určite zaznievať,“ povedal.
Súčasťou spoločného vyhlásenia má byť aj záväzok poskytnúť Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc vo výške až 140 miliárd eur v nasledujúcich dvoch rokoch. Predpokladá sa, že Američania sa na nej už podieľať nebudú.
A podieľať sa na nej nebude ani slovenská vláda. Premiér Robert Fico totiž ďalšiu vojenskú podporu ukrajinského vojnového úsilia vníma ako zásadnú prekážku diplomatického riešenia konfliktu a namiesto toho vyzýva na začatie dialógu s Ruskom. „Generálny tajomník jednoznačne povedal, že deklarácia, ktorá bude prijatá v Ankare, nebude zaväzovať žiadny členský štát NATO, aby prijal akékoľvek finančné rozhodnutia v prospech Ukrajiny,” vyhlásil v nedeľu Fico.
Skepsa panuje aj v ďalších krajinách. V apríli Slovensko, Maďarsko a Česko odmietli ručiť za novú pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur. Vláda Andreja Babiša (ANO) tiež ukončila financovanie zbraní pre Ukrajincov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom muničnej iniciatívy. A na júnovej konferencii k obnove Ukrajiny v poľskom Gdansku český premiér na rozdiel od viacerých ďalších európskych lídrov zdôraznil význam mierovej politiky.
Vláda však zároveň robí kroky k budovaniu českých a európskych obranných schopností. ParlamentníListy.cz zistili, že Česká republika sa zapojí do nových obranných projektov, ktoré Brusel predstavil minulý piatok. Ide o úplne nový prístup k vyzbrojovaniu, ktorý predpokladá spoluprácu naprieč viacerými štátmi a medzi rôznymi zbrojárskymi firmami.
V nasledujúcich rokoch má do týchto projektov ísť až 209 miliárd eur. Česká republika sa konkrétne bude podieľať na výrobe dronov a budovaní protidronovej, protivzdušnej a protiraketovej obrany, rozvoji obranných systémov vo vesmíre a tiež posilňovaní východného krídla NATO naprieč jednotlivými doménami.
Aj o tom bude nepochybne reč na zbrojárskom fóre v Ankare. Kľúčovú úlohu v uvedených projektoch totiž môže hrať zbrojovka Czechoslovak Group (CSG) najbohatšieho Čecha Michala Strnada. Jeho firma bola napokon popredným sponzorom muničnej iniciatívy, spustenej Fialovou vládou.
Veľkou otázkou, ktorú nielen ľudia zo zbrojného priemyslu v týchto hodinách riešia, je financovanie všetkých týchto ambicióznych plánov. Bankové inštitúcie sa totiž až k financovaniu zbrojárov doteraz stavali skôr odmietavo.
V apríli sa preto v kanadskom Montreale stretli zástupcovia 18 členských štátov a v utajenom režime rokovali o návrhu kanadskej vlády založiť spoločnú banku NATO. Známe nie je ani to, kto sa schôdzky zúčastnil. Isté však je, že plán už podporili vplyvné finančné skupiny, ako sú JPMorgan, Deutsche Bank, ING Group či Commerzbank. Zbrojárske fórum v Ankare môže dať aj tomuto projektu konkrétnejšie obrysy.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️