Krajiny východného krídla NATO zintenzívnili úsilie o posilnenie svojej obrany kvôli pretrvávajúcemu napätiu s Ruskom a zmenám v politike USA. Informuje o tom denník Politico.

Ako píše publikácia, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump spochybňuje staré bezpečnostné záruky a snaží sa znížiť vojenskú prítomnosť v Európe, krajiny na východnom krídle NATO posilňujú svoju obranu.

Novinári poznamenávajú, že európski spojenci sa uprostred rastúcej neistoty snažia posilniť ochranu pohraničných oblastí. Podľa autorov publikácie dospeli európske štáty k záveru, že predchádzajúce bezpečnostné záruky Washingtonu sa už nezdajú byť bezpodmienečné. „Sme svedkami toho, ako sa kontinent snaží posilniť svoje východné hranice tvárou v tvár hrozbe, o ktorej sa domnieva, že sa s ňou Washington už nedokáže vyrovnať,“ uvádza sa v článku.

Ako poznamenáva Politico, dôvodom prehodnotenia obrannej politiky boli vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane spochybňoval súčasné mechanizmy kolektívnej bezpečnosti a zasadzoval sa za zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

Znepokojenie vyvoláva aj eskalácia napätia okolo Iránu, po ktorej predstavitelia administratívy vo Washingtone nastolili možnosť prehodnotenia úlohy USA v NATO kvôli nezhodám s európskymi spojencami.

Zároveň každý štát na východnom krídle aliancie realizuje vlastnú stratégiu na posilnenie svojej obrany.

Fínsko teda vsádza na rozvoj koncepcie totálnej obrany, Poľsko prehodnocuje svoje miesto a úlohy v rámci štruktúry NATO a Litva počíta s posilnením bezpečnosti prostredníctvom nasadenia nemeckej vojenskej brigády na svojom území.

Fínsko otvára dvere jadrovým zbraniam NATO na hraniciach Ruska. Odborníci sa domnievajú, že Fínsko by sa po zrušení zákazu jadrových zbraní mohlo stať dejiskom globálnej krízy.

Nemá zmysel to robiť, tvrdí Putin