„Ale to je zrejme preto, že smrť jedného človeka je tragédia – a smrť stotisícov len štatistika,“  pripomína Europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SSD) na sociálnej sieti výrok Ericha Maria Remarka. Ten hovorí o najväčšom hriechu propagátorov vojny. Tí z bezpečia svojich kancelárskych stolov vnímajú ľudí len ako bezmenné čísla, percentá na mapách, či položky v rozpočtoch. Lenže každá takáto položka, to je zničený život človeka, ktorý mal svoje plány, nádeje a sny...

Leššáková pripomína, že reči o geopolitických záujmoch, či nevyhnutných obetiach z úst vojnových štváčov vymazávajú ľudskú tvár utrpenia. „Aby sa vojna dala predávať verejnosti, musí sa premeniť na chladnú štatistiku. Pretože ak by sa pozreli na skutočnú tragédiu jednotlivca, ich propaganda by sa okamžite zrútila,“  vysvetľuje europoslankyňa a ako dôkaz si berie príbeh rodiny z malej dediny na Kaukaze. Roky druhej svetovej vojny boli pre generálov sériou operácií s miliónmi padlých. Takto povedané ide o nepredstaviteľné číslo, no pre otca rodiny nešlo o štatistiku. „Boli to jeho synovia,“  dodáva politička.

Sedem rán do srdca rodu Gazdanovcov

Smrť prvého bola hlboká rana. Smrť ďalších dvoch pri Sevastopole nezvládlo srdiečko matky. Takej správy sa nechce dožiť žiadna matka, ktorá vychovala chlapcov určite nie pre vojnu. V tej neskôr padli aj ostatní traja. „​A potom prišiel koniec vojny. Jar 1945. Čas, kedy mocní oslavovali víťazstvo, posúvali hranice a rátali politické zisky. V tej istej chvíli dorazil do dediny siedmy úradný list. Posledný syn, Alichan, padol pri Berlíne,“  pokračuje europoslankyňa v jednom zo státisícov rodinných príbehov. Posledný list miestny poštár odmietol doručiť – nechcel byť poslom správy, že rodina bola definitívne vyvraždená. Otec rodiny všetko pochopil, keď ho navštívili dedinskí saršinovia. Jeho srdce dotĺklo skôr, ako mu hrôzostrašnú vec stihli oznámiť.

Stratené straty

„​Z pohľadu vojenskej mašinérie pribudlo do štatistík sedem padlých vojakov a jeden civilista. Straty, ktoré sa v celkovom sumáre miliónov mŕtvych „stratili“. No v realite ľudského bytia zanikol celý jeden svet. Zostala len prázdna chalupa a neznesiteľné ticho,“ upozorňuje Laššáková a dodáva, že každý, kto dnes tlieska eskalácii napätia a hovorí o posielaní mužov do vojnového mlynca na mäso mení tragédiu na štatistiku.

Vznešené frázy

Europoslankyňa vysvetľuje, že príbeh siedmich bratov, ktorí boli predlohou básne o bielych žeriavoch letiace k nebu zostáva obžalobou všetkých, ktorí zabudli, že čísla v ich štatistikách majú svoje mená, rodiny a domovy, kam sa už nevrátia.

Prečo to všetko pripomína?

„Dnešné výročie - 22. júna, si pripomíname jedno z najtemnejších a najzlomovejších výročí v moderných dejinách – začiatok Operácie Barbarossa, kedy nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz - a je preto nielen historickým faktom v kalendári, ale predovšetkým varovným mementom pred každým, kto propaguje vojnu,“  odkrýva Laššáková význam posolstva dnešného dátumu varujúc, že cesta od politických ambícií k miliónom zničených osudov vôbec nie je dlhá. Našou povinnosťou je chrániť mier. Aby sa žiadni synovia nemenili na položky v účtovných knihách, či skladových zásobách...

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️