Názory

Ako si čurillovci strelili do vlastnej nohy

Autor: Roman Martiška
Publikované: 18. 6. 2026 12:00
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Člen Súdnej rady, sudca Martin Bezák komentuje na sociálnej sieti rozhodnutie o zrušení kontumačného rozsudku v prospech ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v spore s čurillovcami. Sudca v spore postrehol, že čurillovci si uponáhľaním v snahe exekuovať ministra strelili do vlastnej nohy.

„Prednedávnom sme si v súvislosti so sporom čurillovcov proti M. Š. Eštokovi položili otázku, či je možné rozhodnúť o žalobe o ochranu osobnosti kontumačným rozsudkom. Odpoveď bola, že súd tak urobiť nemôže, keďže nie je v takomto spore viazaný návrhom žalobcu a je len na jeho vlastnej odôvodnenej úvahe, akú formu ochrany žalobcovi poskytne. Tým je konanie o ochranu osobnosti svojou povahou podobné konaniu o usporiadanie práv a povinností, v ktorom súd kontumačný rozsudok vydať nemôže. Poukázali sme v tomto smere na nález I. ÚS 689/2014, v ktorom Ústavný súd SR (ÚS SR) dospel k zhodnému záveru,“ uviedol Bezák.

Po zverejnení informácie, že Krajský súd v Bratislave (KS BA) zrušil kontumačný rozsudok, ktorý Mestský súd Bratislava IV (MS BA IV) vydal v predmetnom spore ako neprípustný, s odôvodnením, že zákon „nepočíta (...) so situáciou, keď by predmetom konania bol nárok, ktorého samotná existencia, ale i jeho rozsah závisel od úvahy súdu (...), ako je to i v danom prípade“. KS BA tento záver zdôvodnil práve vyššie zmieneným nálezom ÚS SR I. ÚS 689/2014, o ktorý Bezák opieral svoju argumentáciu.

Tódová neprekvapila...

Rovnako, ako to bolo v prípade rozsudku dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR vo veci Dušana Kováčika, aj v prípade predmetného uznesenia KS BA začali niektoré médiá okamžite útočiť na sudcov, ktorí toto uznesenie vydali. „Exemplárnym príkladom je článok Denníka N ilustrovaný karikatúrou zobrazujúcou sviňu v sudcovskom talári. V ňom sa jeho autorka Monika Tódová snaží čitateľom podsunúť, že sudcovia v predmetnej veci nerozhodovali nestranne, ale pomáhali M. Š. Eštokovi a že nie je známe žiadne iné rozhodnutie, podľa ktorého by „minister nemal pre svoju nedbanlivosť prehrať“. Otázka je, ako sa pani redaktorka pred tým, ako tento záver nekriticky prevzala od obhajoby čurillovcov, vysporiadala s judikatúrou ÚS SR, na ktorú KS BA odkázal pri posúdení tejto veci v odôvodnení svojho uznesenia. Samozrejme, nijako,“ konštatuje člen Súdnej rady o práci novinárky Denníka N.

Prekvapujúce na tejto veci však nie je to, ako novinári reagovali na výsledok konania, v ktorom bola neúspešná strana, ktorú dlhodobo ostentatívne podporujú. To sa podľa Bezáka dalo očakávať. Prekvapujúce je to, čo vyplynulo z odôvodnenia predmetného uznesenia KS BA.

Pomaly ďalej zájdeš!

„MS BA IV totiž opomenul v kontumačnom rozsudku poučiť strany o odvolaní. V dôsledku toho lehota na jeho podanie M. Š. Eštokovi neuplynula 13. 10. 2025, pätnásť dní odo dňa, keď mu bol fikciou doručený kontumačný rozsudok, ale až 26. 12. 2025, tri mesiace od jeho doručenia fikciou,“ upozorňuje Bezák na dôležitý aspekt v konaní.

Napriek tomu čurillovci podali návrh na vykonanie exekúcie proti M. Š. Eštokovi už 5. 11. 2025, keď kontumačný rozsudok ešte nebol materiálne právoplatný ani vykonateľný, o čom informoval verejnosť ich právny zástupca 11. 11. 2025. „Tým upozornili M. Š. Eštoka na existenciu kontumačného rozsudku a umožnili mu, aby proti nemu 21. 11. 2025 podal včas odvolanie,“ dodáva Bezák s tým, že, ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš a mlčať je niekedy zlato.