Kvázikultúrna scéna vrieska, že jej štát zavrel kohútiky. Roky čerpala verejné peniaze, no keď prišla otázka, na čo presne ich používala, rozbehla sériu zástupných "škandálov" a mediálnych divadielok. Raz je témou Hlavný denník, inokedy Mimi Šramová. O nepríjemných otázkach okolo rodiny Šimečkovcov či medializovaných exekúcií však tí istí "experti" nehovoria takmer vôbec. Poďme sa teda pozrieť, čo ministerka Martina Šimkovičová a Lukáš Machala v skutočnosti stopli — a prečo to v niektorých liberálnych kruhoch vyvolalo takú paniku.

Fond na podporu umenia, ktorý spadá pod ministerstvo kultúry, obmedzil systémové financovanie niekrorých "kultúrnych" centier. Tie hovoria o politickej pomste a boji o prežitie. Pohľad do ich programov však ukazuje, že viaceré priestory neslúžia iba koncertom, výstavám či divadlu. Pravidelne otvárajú dvere aj politickým debatám, občianskemu aktivizmu a spoločensky angažovaným projektom.

Sieť Anténa združuje desiatky kultúrnych a rezidenčných centier po celom Slovensku. Medzi jej členmi sú Wave v Prešove, Tabačka Kulturfabrik v Košiciach, Záhrada v Banskej Bystrici, Malý Berlín v Trnave, A4 a Nová Cvernovka v Bratislave či Stanica a Nová synagóga v Žiline.

Anténa tvrdí, že jej 33 centier v roku 2025 zorganizovalo viac ako 5 600 podujatí, ktoré navštívilo vyše 280-tisíc ľudí. Po zmenách vo Fonde na podporu umenia však prišli o systémovú podporu a viaceré z nich dnes hovoria o existenčnom ohrození.

Spor sa ešte vyostril 18. marca 2026. Rada FPU prijala uznesenie, ktorým zrušila takzvané trojročné zmluvy. Predseda rady Matúš Oľha argumentoval, že tento typ podpory nemá oporu v zákone a v minulosti zvýhodňoval vybrané subjekty. Kultúrne organizácie to odmietli a oznámili právne kroky. Čo sa zrušilo alebo prerušilo? 

Wave: Na pódiu politici PS, SaS a Demokratov

Prešovské centrum Wave patrí medzi členov Antény a vo svojom programe kombinuje koncerty, výstavy, či komunitné aktivity s diskusiami o spoločenských a politických témach.

V marci 2026 hostilo debatu o bezpečnostnej situácii a vojne, na ktorej vystúpili Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska, Juraj Krúpa zo strany Sloboda a Solidarita a Karel Hirman zo strany Demokrati.

O dva dni neskôr sa vo Wave konala diskusia o budovaní silnejšej občianskej spoločnosti naprieč Slovenskom. V apríli centrum zaradilo do programu aj večer angažovaných piesní s názvom Protest-songy za Slovensko.

Samotné centrum zároveň zverejnilo výzvu na podporu siete Anténa, podľa ktorej štát nezávislé kultúrne centrá „mocensky odstrihol od financií“. Vo výzve sa hovorí o politicky motivovanej pomste a o snahe umlčať nezávislú kultúru.

Žilina: Od výstavy kultúrneho odporu k debatám s politikmi

Výrazný občiansko-politický rozmer má aj program Novej synagógy v Žiline. V jej priestoroch vznikla iniciatíva Študentská klubovňa, ktorú založili gymnazisti spojení s novembrovou kriedovou revolúciou.

Centrum poskytlo študentom priestor v rámci výstavy Bienále kultúrneho odporu. Mladí organizátori následne začali pozývať politikov na verejné diskusie. Na jún 2026 pripravili stretnutie s bývalým českým premiérom Petrom Fialom.

Nová synagóga v minulosti hostila aj živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer s odvolaným riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom. Témou bolo zasahovanie politickej moci do umenia a kultúry.

Predvolebné debaty aj v Bratislave a Trnave

Podobné podujatia sa nekonajú iba na východe či severe Slovenska.

V októbri 2022 hostil Malý Berlín v Trnave predvolebnú diskusiu kandidátov na primátora mesta. Moderoval ju Michal Kovačič a organizovali ju Nadácia Zastavme korupciu a TV Markíza.

V rovnakom mesiaci sa v Novej Cvernovke uskutočnila diskusia Denníka N s kandidátmi na primátora Bratislavy. Debatovalo sa o parkovaní, developeroch, oligarchoch aj kvalite života v hlavnom meste.

Samotné organizovanie politických diskusií nie je porušením zákona. Kultúrne centrá môžu prirodzene vytvárať priestor na verejnú debatu a občiansku angažovanosť. Otázka však vzniká vtedy, keď sa ich prevádzka opiera aj o verejné peniaze a ich program získava zreteľný politický alebo hodnotový profil.

Medzinárodné siete a know-how

Časť "nezávislej" kultúrnej scény je prepojená aj so zahraničnými sieťami. Príkladom je košická Tabačka Kulturfabrik.

Jej bývalá generálna manažérka Katarina Živanović prišla do Košíc po kontakte s Paulom Bogenom a Sandym Fitzgeraldom, ktorí s Tabačkou spolupracovali v rámci projektu Escalator. Poznala ich zo siete Trans Europe Halles, združujúcej nezávislé kultúrne centrá v Európe.

Takéto väzby samy osebe nie sú dôkazom politického riadenia ani koordinovanej kampane. Ukazujú však, že niektoré kultúrne centrá na Slovensku netvoria izolované ostrovy. Sú súčasťou širšieho ekosystému, v ktorom sa prepájajú verejné granty, medzinárodné kontakty, kultúrna prevádzka, občianske témy a spoločenská angažovanosť.

Sieť s dosahom takmer v každom krajskom meste

Verejne dostupné údaje ukazujú, že nejde o niekoľko izolovaných "kultúrnych" ostrovov. Centrá združené v sieti Anténa pôsobia naprieč Slovenskom a výrazné príklady politických, občiansky angažovaných či liberálno profilovaných podujatí  možno nájsť v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove aj Košiciach. Ide teda o sieť s dosahom takmer v každom krajskom meste.

Poznámka: Z verejne dostupných programov nemožno automaticky vyvodiť, že Fond na podporu umenia priamo financoval jednotlivé politické debaty. Rovnako nie je doložené, že by všetky centrá postupovali podľa centrálneho politického plánu. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤