Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 3 hod
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Európska únia pripravuje zásadnú a mimoriadne kontroverznú zmenu pravidiel pre budúcich členov. V Bruseli sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o tom, že nové krajiny by po vstupe do Únie nemuseli automaticky získať právo veta pri najdôležitejších rozhodnutiach.
Dôvodom sú opakované blokácie strategických rozhodnutí zo strany Viktora Orbána a jeho vlády. Podľa diplomatických zdrojov chce Brusel zabrániť tomu, aby jediná krajina dokázala brzdiť fungovanie celej Európskej únie.
Diskusie sa rozbehli najmä po viacerých konfliktoch s Maďarskom, ktoré v minulosti blokovalo kľúčové rozhodnutia EÚ vrátane obrovskej finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote približne 90 miliárd eur.
Práve skúsenosti s Budapešťou podľa diplomatov ukázali, aké riziká môže prinášať jednomyseľné hlasovanie v oblasti zahraničnej politiky či daní.
Brusel preto hľadá „kreatívne riešenia“, ktoré by zabránili budúcim paralýzam Únie.
Najnovšie návrhy počítajú s tým, že nové členské krajiny by mohli mať právo veta dočasne obmedzené. Opatrenie by sa mohlo prvýkrát objaviť už v prístupovej zmluve Čiernej Hory, ktorá je momentálne najbližšie k vstupu do EÚ.
Čierna Hora chce vstúpiť do Únie do roku 2028 a podľa diplomatov sa rokovania dostávajú do záverečnej fázy. Tento mesiac sa prvýkrát stretla technická skupina pripravujúca prístupovú zmluvu krajiny.
Práve v súvislosti s rozširovaním smerom na západný Balkán sa začali intenzívnejšie riešiť aj možné poistky proti budúcemu blokovaniu rozhodnutí.
Obavy z prijímania nových krajín rastú najmä vo Francúzsku. Nedávny prieskum Eurobarometra ukázal, že rozširovanie EÚ podporuje len 43 percent Francúzov, zatiaľ čo 48 percent je proti.
Podľa zdrojov z Bruselu je preto potrebné prísť s novými modelmi, ktoré urobia ďalšie rozširovanie politicky prijateľnejším.
Do diskusie vstúpil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý navrhol vytvorenie špeciálneho „pridruženého členstva“ pre Ukrajinu.
Takýto model by umožnil Ukrajine zúčastňovať sa rokovaní EÚ a mať zastúpenie v európskych inštitúciách, no bez hlasovacích práv.
Merz tvrdí, že by išlo o dočasné riešenie vzhľadom na vojnu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však návrh odmietol.
„Miesto Ukrajiny v Európskej únii musí byť úplné – plné a rovnocenné,“ odkázal Zelenskyj.
Rozširovanie EÚ bolo podľa diplomatov dlhé roky prakticky zmrazené. Situáciu však výrazne zmenila ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022.
Brusel dnes vníma prijímanie nových štátov nielen ako politickú, ale aj bezpečnostnú a geopolitickú otázku.
Európska únia minulý rok naznačila, že nové členské štáty by mohli vstúpiť do Únie do roku 2030. Za najväčších favoritov sú aktuálne považované Čierna Hora, Albánsko a rýchly pokrok zaznamenáva aj Moldavsko.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
