NATO je nervózne. Rusko a Bielorusko podľa západných médií „prekročili červené čiary“. Počas spoločných cvičení boli odpálené rakety, ktoré zasiahli svoje ciele. Na tomto pozadí Spojené štáty oznámili presun 5-tisíc vojakov do Poľska, čo zjavne neprispeje k upokojeniu situácie. Trump tak podľa kritikov vedome eskaluje napätie.

Podobne napätá situácia vzniká aj okolo Iránu. Teherán odmieta návrhy Moskvy aj Washingtonu a rokovania o obohatenom uráne môžu naraziť na slepú uličku. Zhromaždili sme hlavné informácie, ktoré 22. mája priniesli zahraničné médiá.

Rusko a Bielorusko „prekročili červené čiary“. „Neporaziteľné rakety“ vyleteli do neba

Na Západe vyvolali správy z Ruska znepokojenie. Lídri Ruska a Bieloruska uskutočnili jadrové cvičenia, do ktorých sa zapojilo viac ako 60-tisíc vojakov. V rámci druhej fázy sa uskutočnili praktické štarty balistických, hypersonických a riadených rakiet.

„Rakety zasiahli svoje ciele, čím potvrdili stanovené charakteristiky,“ informovalo o cvičeniach ruské ministerstvo obrany.

Zábery zverejnené rezortom obrany pôsobia mimoriadne pôsobivo. Z Barentsovho mora bola napríklad odpálená raketa Zircon a z jadrovej ponorky raketa Sineva. Bieloruskí vojaci následne vykonali skúšobný štart rakety Iskander.

Na pozadí týchto udalostí poľské vydanie Forsal napísalo, že „Rusko a Bielorusko prekročili červené čiary“ a Ukrajina žiada reakciu NATO. Britský Daily Express uviedol, že Rusko testuje „neporaziteľné rakety“ v čase rastúcej hrozby tretej svetovej vojny. Podľa britského denníka sa napätie zvýšilo už minulý týždeň, keď bol Putin informovaný o úspešnom teste rakety Sarmat, označovanej aj ako Satan-2.

„Ozbrojené sily Vladimira Putina testovali niekoľko rakiet, čo sa stalo desivou hrozbou pre celý svet,“ napísali znepokojení Briti.

Bieloruský líder Alexander Lukašenko deň predtým vyhlásil, že Moskva a Minsk nikoho neohrozujú. Na pozadí nových hrozieb a rizík by však jadrová triáda mala podľa Vladimira Putina slúžiť ako spoľahlivý garant suverenity Zväzového štátu. Zároveň zdôraznil, že použitie jadrových zbraní je výnimočným opatrením.

Inými slovami, pokiaľ Západ sám neprekročí „červené čiary“, nič sa mu nestane. Rusko a Bielorusko majú plné právo brániť sa všetkými dostupnými prostriedkami.

Spojené štáty oznámili presun 5-tisíc vojakov do Poľska

Po cvičeniach Moskvy a Minska sa Spojené štáty rozhodli situáciu ďalej vyostriť. Šéf Bieleho domu Donald Trump oznámil zámer presunúť ďalších 5-tisíc vojakov bližšie k ruským a bieloruským hraniciam. Umiestnení majú byť v Poľsku.

Zatiaľ však nie je jasné, či pôjde o rotačné alebo trvalé nasadenie, poznamenáva The Guardian. Vo Varšave však už rozhodnutie privítali. Poľský minister obrany uviedol, že Trumpov krok potvrdzuje „veľmi silné“ bilaterálne vzťahy a že Poľsko je „spoľahlivým spojencom“.

CNN upozorňuje, že Trumpovo rozhodnutie predstavuje jasnú zmenu kurzu. Biely dom totiž predtým avizoval znižovanie počtu amerických vojakov v Európe. Dôvodom mala byť podľa Washingtonu aj nespokojnosť s tým, že európski spojenci neposkytli Spojeným štátom dostatočnú pomoc vo vzťahu ku konfliktu s Iránom.

Pochopilo to aj Nemecko, odkiaľ Trump plánuje stiahnuť 5-tisíc vojakov. Podľa Spojených štátov nesie zodpovednosť nemecký kancelár Merz. Naopak, Trump má s poľským prezidentom dobré vzťahy, za čo Varšava dostáva „vďaku“ v podobe presunu amerických síl.

Pripomeňme, že od začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa Poľsko stalo kľúčovým koridorom na poskytovanie európskej pomoci Ukrajine. Ak sa v blízkosti Ruska objaví ďalších 5-tisíc amerických vojakov, Moskva to bude nepochybne vnímať ako hrozbu. A z jej pohľadu na to bude mať dôvod.

Trumpova „vďačnosť“ sa tak môže zmeniť na tvrdú reakciu Moskvy a veľmi nepríjemné dôsledky pre samotné Poľsko. Najlepšou možnosťou pre Varšavu by preto bolo situáciu ďalej neeskalovať.

Irán odmietol Kremeľ. „Konečný návrh dohody so Spojenými štátmi bol schválený“

Z Iránu prichádzajú správy, že jeho najvyšší vodca Alí Chameneí zakázal vývoz obohateného uránu z krajiny. Moskva pritom predtým navrhovala jeho prevoz na ruské územie, aby sa konflikt vyriešil čo najrýchlejšie.

Reuters pripomína, že Spojené štáty chceli získať iránsky urán pod svoju kontrolu. Chameneího rozhodnutie tak môže skomplikovať mierové rokovania. Najvyšší predstavitelia Iránu sa obávajú, že ak Teherán ustúpi Washingtonu, krajina sa stane zraniteľnejšou voči budúcim útokom.

Trump tieto obavy odmietol. Na otázku novinárov zopakoval, že Irán nesmie mať jadrové zbrane a že ak Spojené štáty získajú iránske jadrové palivo, zničia ho.

Press TV s odvolaním sa na iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána uvádza, že Irán zo svojich postojov v rokovaniach neustúpi.

Zároveň Al Arabiya píše, že Teherán a Washington sa údajne už dohodli na konečnom návrhu dohody. Tá má zahŕňať komplexné prímerie, záruky slobody plavby v Hormuzskom prielive a postupné rušenie sankcií voči Iránu. Rokovania o nevyriešených otázkach by sa mali začať už budúci týždeň.

Je zrejmé, že otázka iránskeho jadrového programu bude jednou z najťažších tém rokovaní. Aby sa rokovania mohli pohnúť dopredu, Spojené štáty budú musieť poskytnúť záruky neútočenia.

Ak Trump zvolí opačný postup a obnoví útoky, dohodu tým iba oddiali. To by mohlo negatívne zasiahnuť aj jeho politický imidž pred medzičasovými voľbami. Operácia proti Iránu totiž neprebehla podľa plánu, hrozí jej predlžovanie a už teraz predstavuje veľkú záťaž pre americký rozpočet.