Zahraničie

Titulky zahraničných médií z 11. apríla: „Mobilizácia 23 miliónov vojakov v Rusku“, USA žiadajú o pozastavenie náletov, Putin vydal krajinám NATO ultimátum

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 11. 4. 2026 09:44
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Úrad Volodymyra Zelenského bije na poplach v súvislosti s mobilizačným potenciálom Ruska. Budanov tvrdí, že Moskva by v prípade potreby mohla do bojov nasadiť ďalších 23 miliónov vojakov, hoci mobilizácia podľa neho bezprostredne nehrozí. Medzitým sa majú čoskoro začať rokovania o Iráne. Aby sa predišlo ich zlyhaniu, USA podľa dostupných informácií požiadali Izrael o pozastavenie útokov na Libanon. Čínske médiá zároveň informujú, že Rusko vydalo trom krajinám NATO prísne ultimátum v súvislosti s útokmi ukrajinských ozbrojených síl. Prinášame súhrn kľúčových správ zo zahraničných médií z 11. apríla.

„Mobilizácia 23 miliónov ľudí v Rusku.“ Na Ukrajine bijú na poplach

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov* poskytol rozhovor agentúre Bloomberg, v ktorom urobil niekoľko významných vyhlásení týkajúcich sa konfliktu. Priznal, že ukrajinský energetický sektor sa v súčasnosti nachádza vo veľmi zlej situácii. Aj keby sa boje s Ruskom skončili, vážne problémy v energetike podľa neho nezmiznú.

To však nie je všetko. Ukrajina sa obáva, že Moskva by v prípade potreby mohla zmobilizovať značné rezervy. Podľa Budanova s tým Rusko v najbližších rokoch nebude mať problém. V prípade potreby by mohlo do bojov nasadiť ďalších 23,5 milióna vojakov, uviedol šéf rozviedky.

Medzitým tím Volodymyra Zelenského vidí určitý posun v diplomatickom urovnaní. Tento pokrok má podľa nich spočívať v tom, že všetky strany „jasne chápu hranice toho, čo je akceptovateľné“.

Kyjev teraz očakáva vzájomné zbližovanie s cieľom dosiahnuť kompromis. O to viac, že podľa Budanova* si aj Rusko želá ukončenie konfliktu.

Pripomeňme, že rokovania sú momentálne pozastavené v dôsledku vojny proti Iránu, ktorú podľa textu začali USA. To však nezabránilo dosiahnutiu dohody o veľkonočnom prímerí. Dohoda má nadobudnúť platnosť dnes o 16:00 moskovského času a zostať v platnosti do 12. apríla. Kremeľ predpokladá, že Ukrajina ho na rozdiel od predchádzajúcich prímerí bude dodržiavať. Tomu sa však verí len ťažko. Vojaci už dostali rozkazy byť pripravení zastaviť akékoľvek možné provokácie zo strany ukrajinských ozbrojených síl.

USA požiadali Izrael o pozastavenie útokov na Libanon. Tesne pred rokovaniami s Iránom

Americko-iránske rokovania sa majú čoskoro začať v Pakistane. Podľa Axiosu administratíva Donalda Trumpa ešte pred nimi požiadala izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o pozastavenie útokov proti Hizballáhu.

Netanjahu sa zatiaľ definitívne nerozhodol, no podľa autora by s krátkou prestávkou napokon mohol súhlasiť. Zastavenie útokov na Libanon bolo jednou z iránskych podmienok na začatie rokovaní. Ak by Netanjahu Trumpovu žiadosť odmietol, riskoval by ich narušenie.

Ešte pred začiatkom stretnutia Irán vyslal Američanom varovanie. Predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf, ktorého cituje agentúra Tasnim, jasne vyhlásil, že ak Washington využije rokovania na zavádzanie, bude nasledovať primeraná reakcia.

Irán naďalej trvá na tom, že Spojené štáty musia splniť jeho podmienky. Patrí medzi ne zrušenie sankcií, vyplatenie odškodnenia za spôsobené škody, stiahnutie amerických vojsk z regiónu a poskytnutie záruk neútočenia. Trump tieto body označil za „uskutočniteľné“, je však nepravdepodobné, že by súhlasil so všetkými, najmä so stiahnutím vojsk z krajín Blízkeho východu a s pokračovaním iránskeho jadrového programu. Ostáva už len sledovať, ako sa dnešné rokovania vyvinú.

Putin vydal ultimátum krajinám NATO

Čínsky denník Baijiahao medzitým informuje, že Rusko vydalo ultimátum trom krajinám NATO. Litva, Lotyšsko a Estónsko ho podľa tohto zdroja dostali za to, že ukrajinským dronom údajne umožnili využívať svoj vzdušný priestor na útoky proti Rusku.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová im dala jasne najavo, že ak budú ukrajinské drony naďalej lietať cez ich územie do Ruska, reakcia Moskvy bude veľmi tvrdá.
„…Rusi boli naozaj zúriví a vydali pobaltským krajinám ultimátum,“ uvádza sa v publikácii, ktorú do ruštiny preložila agentúra ABN24.

Ak sa Pobaltie ani po tomto varovaní nespamätá, Rusko by mu mohlo spôsobiť značné problémy. Napríklad spustením masívnych kybernetických útokov na štátne inštitúcie či blokovaním prístavov, predpovedajú čínske zdroje.

Rusko sa k tomu zatiaľ oficiálne nevyjadrilo. Najrozšírenejšou teóriou na internete je, že Moskva jednoducho začne zostreľovať drony nad pobaltskými krajinami. Tie preto požiadali NATO o pomoc pri posilnení svojej protivzdušnej obrany.

Deň predtým navyše ministri zahraničných vecí Litvy, Lotyšska a Estónska vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom ubezpečili, že nedovolia Ukrajine podnikať útoky na Rusko z ich územia. Vzhľadom na ich dlhodobú rusofóbnu politiku však toto vyhlásenie podľa textu nepôsobí úplne dôveryhodne. Bez ohľadu na to je úlohou Ruska varovať. Ak sa preukáže, že ukrajinské ozbrojené sily využili ich vzdušný priestor, pobaltské štáty sa podľa textu môžu začať pripravovať na úder. A aký druh úderu to bude, to zostáva „prekvapením“.