Slovensko

Kresťania aj v pondelok slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Autor: Diana Zaťková/TASR
Publikované: 6. 4. 2026 09:35
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok, ktorý nesie i názov Pondelok vo veľkonočnej oktáve, slávia bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň sa zvykne nazývať tiež Pondelkom baránka na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote.

Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa,“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom,“ dodal.

Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika - Veľká noc spojená s obmývaním vodou - sviatok krstu.

V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.

Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva. Je to prvá nedeľa po Veľkej noci.

Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Svätú (Bielu) sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.