„Menej cestujte, obmedzte jazdy autom a pracujte z domu,“ znie z Európskej komisie po zhodnotení aktuálneho stavu energetiky v Európe. Ľudia by sa podľa nej mali pripraviť na to, že terajší stav nevyrieši ani okamžité odblokovanie Hormuzského prielivu. „Aj keby tu zajtra zavládol mier, v dohľadnej budúcnosti sa k normálu nevrátime,“ varuje eurokomisár pre energetiku.

Ceny energií by v dôsledku iránskej blokácie Hormuzského prielivu mohli letieť nahor a Európu v nasledujúcich týždňoch zasiahne okrem nich aj obmedzenie dodávok energetických surovín z Blízkeho východu, pretože aktuálne k európskym brehom dorazili posledné tankery, ktoré stihli preplávať pred blokom. Európska komisia tak s výhľadom na situáciu v nasledujúcich týždňoch varuje, aby sa jednotlivé štáty začali pripravovať na „dlhodobé narušenie“ energetických trhov, ktoré starý kontinent postihne.

Agentúra Reuters poznamenáva, že nočnou morou sa pre Európu stávajú najmä niektoré suroviny z Blízkeho východu; u dodávok ropy a plynu, ktoré Európa dováža vo väčšej miere od dodávateľov mimo Blízky východ, potom zase rastúce ceny. Napríklad ceny plynu pre Európu vzrástli od začiatku americko-izraelskej vojny s Iránom 28. februára o viac ako 70 %.

Európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen po rokovaní s ministrami energetiky jednotlivých krajín naznačil, že problém bude najmä pri dodávkach rafinovaných ropných produktov do Európy, ako je letecké palivo a nafta – teda surovín, ktoré sú kľúčové pre dopravu.

Posledné zásielky petroleja, ktoré prešli Hormuzským prielivom pred jeho uzavretím, by mali do Európy doraziť okolo 10. apríla, uviedol Benedict George z Argus Media pre Reuters s tým, že Európe síce nehrozí, že jej letecké palivo dôjde, vylúčené však nie sú lokálne nedostatky a situácia v takom prípade povedie k značnému rastu cien.

Eurokomisár Jørgensen vlády únijných štátov žiada, aby odložili nehavarijnú údržbu rafinérií a pokúsili sa tak v najbližších dňoch udržať plynulé dodávky ropných produktov. Situácia, ktorú prirovnal k energetickej kríze po konci ruského plynu v roku 2022, sa podľa neho už nevyrieši ani v prípade, že konflikt na Blízkom východe ustane z minúty na minútu. „Nebude to krátke… Energetická infraštruktúra v regióne bola zničená vojnou, čo ponesie svoje následky,“ vysvetľoval Jørgensen.

Hoci sa zrejme kontinentu vyhnú problémy v zásobovaní, kde najvyššie riziko predstavuje letecké palivo a nafta, „rastúce obmedzenia“ na globálnych trhoch s plynom podľa eurokomisára povedú aj k vyšším cenám elektriny. "Považujem za nesmierne dôležité čo najjasnejšie vyhlásiť, že aj keby tu zajtra zavládol mier, v dohľadnej dobe sa k normálu nevrátime," zaznelo z úst šéfa energetiky EK podľa agentúry AP.

Padla tiež výzva na to, aby štáty konali v aktuálnej kríze jednotne v rámci Európskej únie a nesnažili sa energetiku riešiť bez ohľadu na ostatných, čo by mohlo spôsobiť problémy s dostatkom surovín pre niektoré krajiny.

Práve po tom, aby sa namiesto koordinácie Bruselu viac o seba starali jednotlivé krajiny, volá napríklad poľský vládny splnomocnenec pre strategickú energetickú infraštruktúru a štátny tajomník poľského ministerstva energetiky Wojciech Wrochna. V rozhovore pre program Europe Today televízie Euronews v stredu ráno vyhlásil, že by hnacou silou opatrenia mali byť hlavné mestá, a nie Brusel. Návrhy, ako je zníženie používania automobilov, môžu byť podľa neho ľahšie realizovateľné v krajinách so silnou cyklistickou kultúrou, ale menej uskutočniteľné v mestách, ako je Varšava.

Wrochna slovami reagoval na očakávania, že Európska komisia čoskoro predstaví „sadu nástrojov“ s opatreniami. Tá by sa mala týkať cien energetických surovín, avšak zároveň zaznievajú odporúčania, ktoré pripomínajú situáciu po začiatku vojny na Ukrajine či predchádzajúcej covidovej pandémii.

Ľuďom je opäť od Európskej únie odporúčané, aby obmedzili cestovanie, nejazdili do práce, pokiaľ je to možné, a radšej zostali doma. Brusel volá po tom, aby európski občania menej jazdili autami, pracovali z domu, obmedzili cestovanie lietadlami a krajinám potom radia prechod na obnoviteľné zdroje energie, pretože očakáva dlhodobú krízu.„Čím viac sa dá urobiť pre úsporu ropy, najmä nafty, a hlavne leteckého paliva, tým lepšie sa nám podarí,“ povedal Jørgensen a potvrdil tak skoršiu správu serveru POLITICO, že Brusel chce, aby Európania menej cestovali.

Politico podotýka, že žiadne európske krajiny zatiaľ ešte neuplatnili opatrenia, ktoré boli základom ropnej krízy v 70. rokoch, keď vlády zaviedli prídelový systém pre benzín a nedeľa „bez riadenia“. V liste jednotlivým štátom už však Komisia odporúča, že je čas sa pripraviť na potenciálne dlhodobé narušenie dodávok energetických zdrojov.

Za vzor pre opatrenia Jørgensen označil rady Medzinárodnej energetickej agentúry, ktoré podľa jeho slov zahŕňajú „prácu z domova, kde je to možné, zníženie rýchlostných limitov na diaľniciach o desať km/h, podporu verejnej dopravy, alternatívny prístup k súkromným automobilom... zvýšenie zdieľania automobilov a zavedenie efektívnych postupov riadenia“.

Jedna z osôb oboznámených s rokovaniami za zatvorenými dverami ohľadom energetiky pre Politico opísala , že sa hovorilo o potrebe štátnej pomoci, zvýšení obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie pre posilnenie energetickej bezpečnosti a o návrhu Komisie na podporu biopalív.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤