Novinárčina je krehké remeslo. Vyžaduje vzdelaných, múdrych, sebavedomých a šťastných ľudí. S nadhľadom. A odstupom. Chýbajú. Nie len vo verejnoprávnej STVR. Ak by boli, Slovensko by vyzeralo inak, konštatuje publicista Karol Lovaš na sociálnej sieti. On sám kedysi pôsobil ako televízny reportér, takže prácu v médiách dôverne pozná.
Podľa Lovaša, ktorý pôsobí aj ako pedagóg, dlhodobé zotrvávanie jednotlivcov v mediálnom priestore môže brzdiť rast nových osobností. Zdôrazňuje význam odovzdávania skúseností ďalšej generácii, vyzýva na viac sebavedomia, profesionality a menej ega v žurnalistike, pričom pripomína, že kvalitné médiá nestoja na jednotlivcoch. Venuje sa aj situácii vo verejnoprávnej STVR, kde upozorňuje na napätie medzi zamestnancami a kritikou zvonka, často motivovanou konkurenciou. Zdôrazňuje potrebu zodpovednosti, vnútornej integrity a dodržiavania profesionálnych štandardov, najmä vo verejnom priestore a na sociálnych sieťach.
„Ak niekto moderuje diskusnú reláciu skoro štvrťstoročie môže to znamenať, že je výborný moderátor, no rovnako to môže znamenať, že sa len zabetónoval, usadil sa ako žaba na prameni a nedovolil nikomu inému popri sebe vyrásť,“ uvažuje publicista s tým, že človek, aj novinár, by nemal prekročiť mieru a poznať správny čas na odchod. On sám pôsobí ako pedagóg a vidieť svojich študentov v televízii či počuť ich v rozhlase dáva obrovský zmysel jeho práci. „Dobrého učiteľa a platí to v každej profesii, vrátane novinárstva, poznáme podľa toho, koľko nasledovníkov si vychová. Koľko nových osobností pri ňom vyrastie. Koľkým to dovolí,“ dodáva.
Lovaš si myslí, že v médiách potrebujeme viac sebavedomia a menej strachu. Lebo ani demokracia, ani kvalitná žurnalistika nestoja na jednotlivcovi. „Uzurpátorské výkriky typu, odídem a zrúti sa svet, nie sú ničím iným iba obrázkom nekritického ega. Hrdinstvom môže byť odísť, ale ešte väčším v krízových situáciách zostať. Máme príliš veľa revolucionárov na barikádach, málo takých, ktorí vedia revolúciu preniesť do praxe,“ myslí si Lovaš pripomínajúc, že účinné zmeny prichádzajú potichu. Bez kriku na námestiach, inšpirujúc tých, ktorí za to stoja.
Lovaš sa vyznáva z priazne k revolucionárom Kristovho vzoru. Tí nepotrebujú kričať, vybíjať si zlosť na iných. Rešpektujú inakosť druhého i jeho tempo, možnosti. „Namiesto sily uprednostňoval slobodu rozhodnúť sa. Nikdy nepáchal násilie. Fyzické. Ani mentálne,“ dodáva.
Telerozhlas prechádza personálnymi zmenami – STVR v posledných dňoch prepustila zhruba 60 ľudí z každej zložky – či ide o moderátorov, alebo technickú podporu, ale aj údržbu a správu budov. Karol Lovaš jej zamestnancom pripomína, že každý zamestnanec STVR potrebuje vedieť, že kritika prichádza prevažne z úst konkurentov. „Konkurencia je ošemetná záležitosť. Nemala by podliehať tlaku preceňovania. Nie všetko, čo hovorí protistrana, je pravda. Skoro vždy ide o konkurenčný boj. Popravde, naše verejnoprávne médiá dávajú zamestnancom toľko slobody, koľko neponúka žiadny iný mediálny dom. Kde inde by ste mohli verejne opľúvať zamestnávateľa, hejtovať ho a súčasne sa dožadovať práv? Je schizofrenické kritizovať, nebyť spokojný a napriek tomu vehementne zostávať,“ uvažuje Lovaš pýtajúc sa vnútornej integrity, kam sa stratila.
„Zamestnanci STVR by si mali osvojiť hrdosť. Mať sebavedomie. Neskláňať sa zbytočne pred konkurenciou. Je to iba konkurencia. Čím horšie pre STVR, tým lepšie pre ňu. Nemali by zbytočne pomáhať neprajníkom. Sloboda bez zodpovednosti neobstojí. V prípade konsolidácie nejde o revanšizmus. To by musela skončiť väčšina zamestnancov, lebo majú iné politické preferencie ako súčasný vládny establišment. Sledujúc ich vyjadrenia na sociálnych sieťach a vo verejnom priestore, žasnem. Prvý by som sa ich zastal, ak by im niekto bránil. Je to mentálny svet na ktorý má jedinec právo. Novinár však nemá právo, najmä nie vo verejnoprávnom médiu, vnucovať vlastný mentálny svet iným. Zamieňať si osobnú slobodu s anarchiou. Nakoniec, profesionál je profesionálom aj na sociálnych sieťach. Veľké mediálne domy poznajú kódexy, ktoré upravujú takéto správanie. Na Slovensku absentujú. Kultivácii mediálneho priestoru by rozhodne pomohli. Vrátiť sa od hejtu k profesionalite,“ upozorňuje Lovaš.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤