Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Snahy Tomáša Tarabu o ochranu slovenských záujmov ocenil aj predseda vlády Robert Fico. Taraba pripomína význam projektov, akým je aj priehrada Málinec-Látky.



Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii

Dokáže zostať v oblasti aj počas hurikánu a patrí medzi najväčších predátorov oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka


Komentáre
31. 10. 2025
Spojené štáty a Izrael spoločne zaútočili na Irán, ale po troch týždňoch vojny začína byť zrejmé, že sa ich názory na jej ďalší priebeh rozchádzajú. Člen Atlantickej rady a expert na Blízky východ Daniel Shapiro v rozhovore pre CNN priblížil, či majú Jeruzalem a Washington v tejto vojne rovnaké ciele.
Obe krajiny sa zjavne usilujú oslabiť schopnosť Iránu presadzovať svoj vplyv a ohrozovať susedné štáty. Zamerali sa na oslabenie iránskej protivzdušnej obrany, zásob balistických rakiet, odpaľovacích zariadení a výrobných kapacít, uviedol Shapiro. Spoločným cieľom je aj zabrániť Iránu ďalej obohacovať urán a priblížiť sa k výrobe jadrovej zbrane.
Skutočnou otázkou teda je, či cieľom tejto vojny je zmena režimu. Podľa Shapira niet pochýb o tom, že Izrael chce v tejto kampani pokračovať a verí, že by mohla viesť k pádu režimu, a to z pochopiteľných dôvodov. Čelí nezmieriteľnému nepriateľovi, ktorý prisahal, že ho zničí. Celé desaťročia podporoval teroristické organizácie, na rukách ktorých je krv mnohých Izraelčanov, a zároveň budoval jadrové aj balistické kapacity, aby tento cieľ mohol naplniť.
Washington však má vlastnú skúsenosť s vojnami zameranými na zmenu režimu, proti ktorým sa prezident (Trump) vyjadroval a ktoré väčšina Američanov nepodporuje. Existuje riziko, že vojna, ktorá by trvala ešte mnoho týždňov alebo aj dlhšie, by USA mohla stáť veľa ľudských životov aj veľké finančné náklady. Zároveň by mohla vyústiť do celosvetovej hospodárskej krízy, v ktorej síce zatiaľ nie sme, no možno sa k nej približujeme, vyhlásil Shapiro.
To by oslabilo vojenské kapacity USA a mohlo poškodiť ich strategické záujmy v Indo-Pacifiku aj v Európe, keďže krajina by veľkú časť svojich zdrojov sústredila na Blízkom východe.
Spojené štáty by boli nútené riešiť následky chaotického vývoja po páde režimu. Mohla by medzi ne patriť občianska vojna v Iráne, šírenie nestability do susedných krajín aj prílev migrantov, ktorý by mohol destabilizovať Európu a spojencov v Perzskom zálive. Kým USA by museli riešiť následky pádu režimu, pre Izrael by bolo dôležitejšie to, že režim skončil, a možné dôsledky by vnímal s menšími obavami.
Podľa Shapira budú Izraelčania chcieť v kampani pokračovať dlhšie, pretože sa budú snažiť režim ďalej oslabovať a možno budú dokonca dúfať, že napokon skutočne padne. Prezident Donald Trump sa vyjadruje veľmi nejednoznačne a nejasne, pokiaľ ide o svoje ciele, a teda aj o to, ako dlho bude trvať, kým ich dosiahne. Situáciu navyše komplikuje aj prehlbujúca sa kríza v Hormuzskom prielive. Trump by už dnes mohol vyhlásiť víťazstvo s tým, že Irán prišiel o veľkú časť svojich schopností presadzovať svoj vplyv. Nie je však isté, či by Irán po prípadnom vyhlásení prímeria zo strany USA skutočne zastavil útoky.
Je celkom možné, že prezident Trump dospeje k bodu, oveľa skôr, ako by si želal Izrael, keď sa bude snažiť konflikt ukončiť. Či by sa mu to naozaj podarilo, je už iná otázka, ale ako povedal Shapiro tieto časové horizonty sa zrejme líšia.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.